Je to už niekoľko rokov, čo som musela podstúpiť jednu nepríjemnú gynekologickú operáciu. Ušetrím vás nepríjemných detailov (aspoň do najbližšieho blogu), pretože veľká výzva pre mňa bolo ležať na izbe s tromi ďalšími ženami.
Jedna z nich bola, povedzme to slušne, absolútna rapotačka. Odkedy ráno otvorila oči a večer ich zatvorila, komentovala úplne všetko. Od stavu svojej spodnej bielizne cez množstvo stravy až po zložité lekárske termíny v karte, nevynímajúc svoju diagnózu a spôsob liečby dopodrobna. Hovorila som o tom jednej svojej známej psychologičke a ona mi na to len: čo sa čuduješ, to čo ty prežívaš vnútri, ona musí navonok. Je to extrovert. Tebe by tiež ťažko niekto prikázal, aby si prestala myslieť.
A tak som sa pri tej príležitosti zamyslela. A zahanbila. Lebo tak ako som ja celý život verila, že som utláčaný introvert, rovnako som vo vnútri odsudzovala ľudí, ktorí boli extroverti. Prestala som s tým a zároveň si vyhľadala niekoľko užitočných informácií ako pochopiť introverta. Aby ste vy nemuseli. A ak máte vo svojom okolí niekoho, komu nerozumiete, nech sa páči:
1. Introverti nechodia von. Áno, je to pravda. Naozaj nevidím zmysel „bezdôvodne sa zdržiavať na verejnosti“, jednoducho vybavím čo potrebujem a idem domov. Áno, to miesto je to, kde sa cítim najlepšie, aj keď tam nikto nie je. Väčšinou práve vtedy. Nie, preboha nikdy, ale naozaj NIKDY k nechoďte k introvertovi domov neohlásení.
2. Introverti sú divní – tak toto je pre mňa „Number 1“. Odkedy sa pamätám na akúkoľvek skupinu, do ktorej som bola v rámci života hodená, počínajúc škôlkou končiac „extrovertnou“ prácou, bola som za tú divnú.. nehrala som sa v škôlke s ostatnými, nepotrebovala chodiť na diskotéky, nerada kávičkovala v práci pri chodbových rečiach a nie, ani som sa nesocializovala s inými mamičkami na materskej na ihrisku... áno, keď človek rozpráva málo, je divný, lebo ľudia nevedia čo si myslí. Prečo nie si ako tvoj brat, ktorý nám všetko porozpráva, čo robíš furt zatvorená v izbe, aký máš názor na najnovšie rozhodnutie nášho šéfa, kedy nám povieš ako bolo na tej dovolenke, ty máš už rok frajera?? Mať v blízkosti introverta môže byť ťažké, chápem. Ale tak trochu to aj priťahuje, čo si budeme klamať. Keď už introvert niečo povie, zvyčajne to stojí za to, ľudia mu veria, a podľa toho, čo povie sa často riadia, alebo si kupujú/navštevujú rovnaké veci a miesta ako on, chcú robiť prácu ako on, nosiť to sako ako on a pod.. česť výnimkám. Introverti totiž väčšinou nenasledujú dav, ale žijú život podľa svojich princípov. A keď už o tom hovoria, sú nadšení. A to je inšpiratívne.
3. Ľudia introverta vyčerpávajú, potrebuje dobiť baterky osamote. To je pochopiteľné na prvý šup. Či?
4. Introvert sa nevie baviť – toto mám zažité praxi. Si prinútený ísť na tú diskotéku a potom tam sedíš v kúte. Nebavíš sa, poď tancovať. Piť, rozprávať sa, atď ... Na to som vždy mala svoju formulku, čo som niekde počula – ja tancujem vo vnútri! A nebola to len fráza. Introverti veľmi radi sedia a pozorujú ľudí. Je to pre nich jeden z najčarovnejších okamihov zábavy. Nehovoriac o tom, že mnohí z nich to potom využijú pri tom, čo im často ide najlepšie – písanie. Mnoho introvertov sú spisovatelia, novinári, ale aj filozofi, vedci, umelci. Skrátka, nepostrádateľná časť populácie.
5. Introverti majú málo priateľov, to je pravda. Vedia dosť dobre odhadnúť ľudí a nepotrebujú každého. Nepotrebujú si dokazovať svoju hodnotu cez iných. Ak ich nezaujímate, ťažko s tým už niečo urobíte.. Ak sa však stanete ich priateľom, je to ako pevnosť. Nejde o to, že by ľudí snáď nemali radi. Skôr o to, že uprednostňujú menšie skupinky.
6. Introverti nie sú úspešní. K tomuto sa dá povedať veľa, lebo veď práve tých rozrozprávaných úspešných vidíme dosť v telke. A všade. V dnešnej dobe internetov však už mnohí vieme svoje. Rovnaké množstvo úspešných a bohatých ľudí sú práve introverti.
A čo k tomu teda hovoria múdrejší ako ja, teda psychológovia? Azda najzaujímavejšia vec s ohľadom na môj vek sa mi zdá hypotéza, že po 40tke sa začnú diať veci. Rytmus života sa totiž upokojuje u väčšiny ľudí. Extrovert však nechápe čo sa deje, prečo už nie je taká sranda, toľko ponúk a myslí si, že to lepšie už má za sebou. Čo môže byť uňho pravda. Introvert je ale vo svojej koži. Konečne naplno a bez výčitiek čerpá zo sveta svojho vnútra bez toho, aby naňho niekto tlačil.
Samozrejme, sú tu aj ďalšie pozitívne veci: Introverti častejšie ako iní prichádzajú s originálnym riešením (len im to dlhšie trvá, pretože potrebujú čas na hĺbkovú analýzu), málokedy kritizujú druhých (ale seba samých často), vedia byť sami so sebou bez toho aby sa nudili, vidia veci v súvislostiach a z nadhľadu.
A ešte malá rada záver pre extrovertov – nenúťte nás preboha socializovať sa, rozumej: rozprávať v škole pred celou triedou, telefonovať pred ostatnými v práci, vychvaľovať sa úspechmi na večeri s rozvetvenou rodinou... Už ste niekedy videli introverta, aby nútil nejakého extroverta byť „introvertnejší“? Jednoducho sa len navzájom akceptujme. Svet je pekný vďaka svojej rozmanitosti.
Prečítajte si aj Menej vecí = viac šťastia alebo Ako som sa stala minimalistkou z donútenia
