Slovenská literatúra bola za posledných sto rokov bola takmer výlučne mužskou záležitosťou. Vo vyhľadávačoch je ženských mien v tejto kategórii veľmi málo. Odpoveď na otázku: Prečo?, vyplýva celkovo z postavenia žien v našej spoločnosti. Boli sme vždy skôr matky, gazdinky, roľníčky, tie, ktoré sú istým spôsobom poslušným článkom v jarme mužskej spoločnosti.
Mnohé zo žien bývalých prezidentov ju milo prekvapili. "Mám tam svoje favoritky. Každú v niečom inom, či ľudskosťou, alebo nejakou stratenosťou. Prekvapili ma húževnatosť a život Ireny Svobodovej. Bola to bojovníčka, ktorá počas vojny pozažívala neskutočné veci," povedala režisérka hry Alena Lelková.
Najvýznamnejšie módne salóny boli pred 100 rokmi v Čechách a nie na Slovensku. Netvrdím, že na Slovensku sme žiadne módne salóny nemali, len ich bolo menej a boli menej významné. Modely, ktoré tvorili najlepšie slovenské salóny, však boli kvalitatívne určite porovnateľné s modelmi českých salónov, Jana Dekánková, speváčka, ktorá sa k časom vzniku Československa vracia nielen spevom.
Firma Petrof bola štyri generácie mužskou firmou, dnes ju vedú dve sestry – Zuzana Ceralová Petrofová ako konateľka a prezidentka spoločnosti a jej mladšia sestra Ivana ako riaditeľka múzea Petrof.
Františka Plamínková už pred 100 rokmi chcela vzdelané a kvalifikované úradníčky v štátnej správe, ktoré by mali nárok na materskú dovolenku, priala si vidieť ženy ako diplomatky a ministerky. Významná česká politička a feministka, ktorú popravili v roku 1942, sa zaslúžila o tom, že ženy v Československu získali volebné právo a mohli vstúpiť do politiky.
Za sto rokov sa Československo rozpadlo a život žien na Slovensku i v Česku sa dramaticky zmenil. Od boja za právo voliť a byť volené sme sa dostali do bodu, keď nás zastaví až sklenený strop.
Dve ženy, obe žili v rovnakom období v jednom štáte, obe sa živili písaným slovom ako redaktorky a literátky a stali sa akýmisi priekopníčkami v mužskom svete. No žili celkom rozdielne životy.
Vlasta Kálalová bola nezlomná, statočná žena, skvelá lekárka, ktorá šírila dobré meno Československa v zahraničí, ale bola to aj matka a manželka, ktorú osud náhle a nemilosrdne pripravil o všetkých milovaných blízkych.
Ženy tu nie je pre mužovo pohodlie, povedal v roku 1904 Tomáš Garrigue Masaryk. S českými a slovenskými ženami sme v rámci diskusie portálu Ženy v meste hovorili o tom, ako žili ženy pred sto rokmi, keď vzniklo Československo.
