Pred viac ako sto rokmi nemohla vydatá žena robiť niektoré povolania, pretože platil celibát zárobkovo činných žien. Žena, ktorá pracovala ako učiteľka alebo úradníčka a vydala sa, stratila právo vykonávať toto povolanie. Vysvetlenie bolo, že žena nemôže zvládať aj rodinu aj prácu. Ako na tom boli ženy v Československu, ktoré vzniklo pred sto rokmi v roku 1918, bola téma diskusie k 3. výročiu vzniku portálu Ženy v meste.    

Diskutovať prišli bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová, česká novinárka a autorka projektu Elegantní Česko Pavlína Kvapilová a exšéfka protokolu NR SR a šéfka Klubu Železných matiek Katka Diková Strýčková. Po diskusií šéfredaktora Žien v meste, Miriam Zsilleová, vyhlásila víťazky ankety o najinšpiratívnejšiu Ženu v meste za rok 2017.

 

Konferenčná sála v hoteli Aston bola plná. Foto - Stano Stehlík.

 

Obdobie nádejí a sklamaní

Diskusiu otvorila Iveta Radičová, ktorá zdôraznila zložité obdobie, ktoré územie bývalého Českoslovenka zažívalo. Dve svetové vojny, celkovo šesť štátnotvárnych útvarov, tri politické režimy, päťkrát vstup cudzích vojsk na územie Čechov a Slovákov. Aj to v kontexte postavenia žien veľmi vplývalo na situáciu. Pavlína Kvapilová, ktorej projekt Elegantní Česko sa snaží nadviazať na hodnoty Prvej repuliky, označila Československo za zlaté časy. Vytvoril sa nový právny systém v duchu ekonomiky, rozvíjal sa priemysel, zvlášť módne odvetvie a salóny krásy. „Zatiaľ, čo na začiatku prvej republiky na vysokých školách študovali sedem percent dievčat, o niekoľko rokov neskôr to bolo už 17 percent,“ upozorňuje na právo na vzdelanie Kvapilová.

Celibát zárobkovo činných žien postupne s nástupom Československa obmedzovali, až v 20. a 30. rokoch zanikol a Československo sa stalo jednou z prvých krajín, ktoré uzákonilo volebné právo žien. Do národného zhromaždenia bolo zvolených 12 poslankýň a 3 senátorky.

 

Prečítajte si

 

Mladé ženy potrebujú diskusie so skúsenými ženami

 

Pozitíva v kultúrnej oblasti, vzniku školstva, univerzity divadiel či časopisov ocenila aj bývalá premiérka. Upozornila, že treba rozlišovať medzi českou a slovenskou ženou. „Nazvala by som to obdobím nádejí a sklamaní. Rozdiel medzi českou a slovenskou častou bol priepastný,“ pripomína Radičová. Zatiaľ, čo v Česku vznikali nové priemyselné odvetia, na Slovensku sa dial pravý opak. Zanikalo mnoho prevádzok, ktoré nestačili konkurovať silným českým podnikom. „Nemali sme vlastnú inteligenciu, prichádzala pomoc z Čiech, avšak v okamihu, keď už vyšla prvá slovenská inteligencia zo škôl, nemala sa kde zamestnať, lebo miesta boli obsadené Čechmi,“ dodala Radičová a povedala, že práve tento koncept čechoslovakizmu podporil vznik nacionalizmu, ktorý dal zelenú Hlinkovej strane, gardistom či fašistickým politickým stranám.

 

Bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová.   Foto - Stano Stehlík

 

Sklenený strop existuje

Diskusia otvorila mnoho tém. Okrem porovnávania súčasnej ženy s tou, ktorá žila pred 100 rokmi, témy ako zlaďovanie práce s rodinou, informačná revolúcia, no aj kvóty pre političky. Samotné diváčky z hľadiska vyslovili názor, že témy by si zaslúžili ďalšie samostatné diskusie s odborníčkami. „Myslím, že čelíme podobným situáciám ako vtedy ženy, minimálne mentálne. Prešli sme veľkú cestu. Môžeme študovať, to je pre mňa jedna z najväčších slobôd, ktoré sme dostali. Štyri a pol roka som sa pohybovala vo vysokej politike v úzadí, pretože bola plná mužov. Môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že sklenený strop existuje,“ povedala Diková Strýčková, ktorá riešenie vidí v podpore.

„Je na žene, čo si zvolí. Či bude doma a piecť kváskový chlieb, alebo chce mať inú cestu. Ženy do parlamentu či vysokých pozícií sa dostanú vtedy, keď sa za ne postavíme my ženy,“ dodáva Diková Strýčková, ktorá rokmi zmenila svoj postoj ku kvótam.

 

Diskutovali Pavlína Kvapilová (vľavo), Katka Diková Strýčková (s mikrofónom), Iveta Radičová a Miriam Zsilleová.  Foto - Stano Stehlík

 

Žena pre pohodlie muža

Rečníčky reagovali aj na výrok Masaryka, že žena tu nie je pre pohodlie muža a odchovanie jeho detí. Moderátorka diskusie Miriam Zsilleová sa spýtala diskutujúcich, či v súčasnosti vidia nejakého politika, ktorý by niečo podobné vedel povedať. Pavlína Kvapilová odpovedala negatívne. „V súčasnosti, najmä u nás v Česku nevidím žiadneho osvieteného politika, ktorý by sa zaoberal ženami.“ Hovorí o tom aj fakt, že v nedávnych prezidentských voľbách nemali žiadnu prezidentskú kandidátku. Radičová naopak spomína nemeckých prezidentov, ktorí sa striedali, všetci však museli spolupracovať s Angelou Merkelovou.

„Príklad, že sa to dá, vidím v severských krajinách, kde sú prezidentkami ženy. Muži im povedali, už sme toho veľa pokazili, chyťte to do rúk vy a my vám nebudeme zavadzať.“ A dodáva, že súčasný český prezident a elegancia jej skutočne nejde dokopy.

 

Víťazky ankety Žena v meste 2017: Zora Puškáčová (vľavo), Katka Diková Strýčková (v strede) a Veronika Homolová Tóthová. Foto - Stano Stehlík

 

Ženy potrebujú podporu žien

Po diskusií a živej debate so ženami z publika, šéfredaktorka ocenila tri ženy, víťazky ankety o najinšpiratívnejšiu Ženu v meste za rok 2017. Tretie miesto získala novinárka a spisovateľka, ktorá napísala bestseller Mengeleho dievča, Veronika Homolová Tóthová. Cenu za druhé miesto si odniesla podnikateľka Zora Puškáčová. Najinšpiratívnejšou Ženou v meste za rok 2017 bola jedna z diskutujúcich, Katka Diková Strýčková, ktorá bola podľa svojich slov prekvapená už len z nominácie. Jej favoritkou na ocenenie bola práve Veronika Homolová Tóthová. „Chcem poďakovať mojej prababičke, mojej babičke a mojej mame. To sú ženy, ktoré som v mojej rodine poznala, ktoré ma formovali a vďaka ktorým som inšpiratívna viac alebo menej. A ďakujem aj ženám, ktoré mám okolo seba teraz, železným matkám, pretože len vďaka podpore sme tam kde sme,“ povedala..

Aj portál Ženy v meste je tam, kde je najmä vďaka čitateľkám. Ak sme v roku 2016 mali 1 600 000 zobrazení, za rok 2017 to bolo už 2 250 000 zobrazení. Určite bolo čo oslavovať.



Za podporu ďakujeme hlavným partnerom:

 

 

 

Ceny víťazkám poskytli: