Dal som ti srdce,
no vrátilo sa zlomené.
Dal som ti lásku,
tá zostala ktovie kde.
Píšem ti správy, že ťa stále milujem,
tie zostali na polceste niekde, viem.
Volám a túžobne očakávam tvoje: “Prosím?"
Chcem ti len povedať, že plnú náruč lásky stále k tebe nosím.
Myslím na teba každú minútu svojho života.
Nie, to nemôže byť pravda, veď zostala mi len prázdnota.
Pozerám do zrkadla, chýbaš mi.
Stojím tu sám, no v odraze si ty.
Toto je tá láska, o ktorej som snil?
Veď zostala len bolesť, čo som pocítil.
Je utorok ráno, ja vstávam s hlavou dole.
Vedľa mňa v posteli zrazu veľa miesta,
ani neviem prečo, do čiernej sa obliekam dneska.
Možno tak dávam našej láske zbohom, nevedome.
Kráčam do práce bezducho a clivo,
premýšľam nad tebou, aké krásne to bolo.
Pamätám na ten deň, keď som ťa stretol,
v šere tmavej miestnosti si k tebe prisadol.
Pamätám na tie krásne štíhle nohy,
ako si mojim pohľadom pýtali kus nehy.
Prvé dni boli nádherné a krásne.
No nezabudnem ten večer, keď okúsil som tvoje pery plné vášne.
Tvoja pusinka jemná, vábivá,
na bozkávanie sťa by stvorená.
Jemne dotyky našich nosíkov,
generovali energiu sťa by tisíc voltov.
Spoločné škrabkanie, túlenie veď ty vieš,
milujem to ja a ty tiež.
Jemné dotyky na krivkách tvojho tela,
elektrizovali energiu tak ako si chcela.
Moje jemné ruky plné lásky a energie,
prehrabávali tvoje vlásky a odkrývali šije.
Jemné bozky na tvoj kŕčik voňavý,
rázom roztriasol tvoje základy.
A malé uško odkryté,
jazýčkom jemne líznuté,
chutilo proste báječne.
Nikdy nezabudnem na tu jemnú pokožku tvojho tela,
ako ten najjemnejší zamat, láska moja.
Áno, ty si moja láska o ktorej som snil!
Prečo že len prečo, som ťa stratil?
Naše milovanie bolo nádherné, vášnivé,
nikdy som nezažil niečo podobné.
Tvoj jemný hlások stichúčka,
vzdychal moje meno do uška.
Pre ten pocit nádherný,
chcem, aby si mojou ženou bola práve ty!
Prečo že len prečo, som ťa stratil?
Možno pre tú bolesť, aby som pocítil?
A či silu lásky pochopil?
