|
V pondelok budete na diskusii Ligy za duševné zdravie k filmu Špina diskutovať o znásilnení a sexuálnom zneužívaní. Bude to počas Medzinárodného dňa odstránenia násilia páchaného voči ženám, ktorý pripadá na 25. novembra. Stále prevláda tendencia neveriť obeti a ospravedlňovať útok na ňu jej nevhodným správaním či nevhodným oblečením?
“Trendy hľadať podiel viny obete pretrvávajú a objavujú sa pri objasňovaní takýchto činov ako obranná stratégia páchateľov. Horšie pre obeť je, ak aj príbuzní, priatelia alebo mašinéria spravodlivosti nemajú s ňou súcit. V našej krajine nedávno došlo minimálne k formálnej zmene v postoji k obetiam trestných činov, keď bolo zákonom určené, že pri ich výsluchoch má byť prítomný odborník psychológ /zákon č.274/2017 Z.z./.”
Štatistiky OSN:
Až 35 percent žien na svete sa stali obeťami fyzického a/alebo sexuálneho násilia svojho partnera alebo úplne inej osoby (do toho nie je zarátané sexuálne obťažovanie);
Len 52 percent vydatých žien, alebo žijúcich vo vzťahu na svete sa môže slobodne rozhodnúť o používaní antikoncepcie a zdravotnej starostlivosti v súvislosti s intímnym životom;
Takmer 750 miliónov žien a dievčat na svete bolo vydatých pred 18 rokom života. Vyše 200 miliónov žien a dievčat bolo nútených podstúpiť zásah označovaný slovným spojením mrzačenie ženských pohlavných orgánov;
V roku 2017 bola na svete zavraždená každá druhá žena svojím partnerom alebo v rodine; pritom len každý 20. muž bol zabitý za podobných okolností;
A6 71 percent všetkých obetí obchodovania s ľuďmi na svete tvoria ženy a dievčatá, pričom tri štvrtiny z nich sú zneužívané pohlavne.
Necitlivé útoky na svoju osobu zažila aj Katarína Daňová, ktorá prehovorila o zneužívaní v letnom tábore. Bude aj na spomínanej diskusii. Prečo má verejnosť stále problém veriť obeti?
“Je mnoho faktorov, ktoré sa zúčastňujú na tomto sociálno-právnom stave. Psychologicky sa skôr stretávame s postojmi, keď jedinec bez skúsenosti toho, aké je byť bezmocný sa domnieva, že obeť mala mať vôľu a zamedziť situácii. Nie je však zriedkavé, že ľudia s potrebou ovládať iných na nich premietajú zodpovednosť, keď sami nevedia zvládnuť svoje impulzy, agresiu či sexualitu.”
Ako vnímate nedávny prípad vraždy učiteľky Violy Macákovej, ktorá zrejme veľmi trpela, kým zomrela?
“Podľa dostupných informácií táto mladá žena trpela a popis jej zranení v normálnych ľuďoch vyvoláva súcit. U ľudí nadaných zvýšenou empatiou bolesť, ktorú s touto ženou zdieľajú. Niekto sa potrebuje od tak bolestivých informácií dištancovať, aby ho nezraňovali, iný naopak hltá všetky informácie v nádeji, že bude mať „všetky hrôzy sveta“ pod kontrolou.”
Prekvapilo vás niečo na diskusii, ktorá sa po tomto prípade rozprúdila?
“Diskusií na nete sa nezúčastňujem, aj keď si internetové zdroje informácií veľmi vážim. Túto formu kontaktu sa snažím udržiavať mimo virtuálnej reality, teda v priamom kontakte. Polícia postupuje metódami, ktoré nemusia byť nám laikom jasné, vzhľadom na to, že majú informácie, ktoré by pri zverejnení mohli mariť ich ďalšie kroky. Tento pohľad si dovoľujem z pozície súdnej znalkyňe, keď som bola čiastočne a okrajovo súčasťou policajnej práce.
Druhou stranou mince je informovanie verejnosti o nebezpečenstve, ktoré by sa mohlo ukrývať v tak hrozivom čine, akému bola vystavená nebohá Viola Macáková.”
Verejnosť, hlavne ženy, prípad veľmi vystrašil. Ako to dokáže zmeniť správanie ľudí, zvlášť žien? Ako to ovplyvní ich pocit, či sú v bezpečí?
“Ak by verejnosť bola opatrnejšia a všímavejšia po takejto udalosti, tak by sa dalo očakávať, že by sa zvýšila bezpečnosť. Zároveň každá udalosť, ktorá ohrozí pocit bezpečia, vyvoláva nutnosť zvýšenia zabezpečovacích opatrení a tým aj obmedzenie slobodného, spontánneho života. Pre ženy, ale aj mužov, ktoré zažili v minulosti sexuálne násilie môže dôjsť k oživeniu ich traumy.”
Prečítajte si
Môžeme v tomto prípade hovoriť o rodovo podmienenom násilí?
“Ako som už uviedla sexuálnemu, ale aj inému násiliu môžu byť vystavené ženy aj muži v rôznom veku. Predpokladá sa, že muži svojou fyzickou prevahou sú rodovo určení za násilníkov, ale táto podmienka z mužov útočníkov nerobí. Na to, aby bol jedinec schopný druhému spôsobiť utrpenie, prekonal jeho odpor, nevšímal si jeho prosby, zbezmocnil ho, či dokonca mal radosť zo spôsobovania utrpenia musí mať „špecifické“ osobnostné vybavenie. Ak tu aj uvediem termín, že je to jeho patológia, nemám na mysli duševnú chorobu.”
Hnutie #MeToo rozpútalo diskusiu o sexuálnom zneužívaní žien, Slovenska sa táto téma takmer nedotkla. Ako vy vnímate problém sexuálneho zneužívania žien u nás? Možno aj zo svojej praxe?
“Opäť by som chcela podotknúť, že sexuálne a iné zneužívanie sa netýka len žien, aj keď v klinickej praxi sa častejšie objavujú ženy ako obete. Mnoho žien popisuje násilie, ktoré na nich bolo páchané blízkymi osobami, príbuznými, rodinnými priateľmi alebo dokonca rodičmi. Takto ťažko traumatizovaní jedinci sú postojom svojho okolia presvedčovaní buď o tom, že to je tak v poriadku, alebo že si za to sami môžu a prežívajú pocit hanby. Najťažšie je ľuďom, na ktorých siahne ich vlastný rodič.”
