|
Asi ste to zachytili. Maroš Kramár sa minulý týždeň zaradil na shortlist nominácií na sexistické prasátečko 2020. Hneď vzápätí sa do finále dostal aj Oliver Andrásy. A to sme ešte len v polovici roka. Jedna vec je, že Kramár chytal maskérku za zadok. Druhá je jeho následná reakcia. Ženy, ktorým sa to nepáči, sú frustrované a je mu ľúto, že ICH sa nikto nedotýka. To je v skratke týždeň Maroša Kramára.
Pri tejto príležitosti som napísala status, v ktorom popisujem skúsenosti stoviek žien, ktoré mi napísali o svojich zážitkoch s Marošmi Kramármi. Jeden z nich je aj o známom lekárovi, profesorovi. Je to jeden z mnohých príbehov žien, ktoré sa ku mne dostali a popisujú jeho metódy.
Aby som to zhrnula, už dávnejšie o ňom písal článok aj Denník SME, ešte predtým, než som v ňom pracovala. Pamätám si, že už vtedy ma pobúril tento príbeh a doktorovi sa svojím značným vplyvom u známych a mocných ľudí v tomto štáte podarilo vyviaznuť bez menovania v článku. Všetky hodnotenia na stránke lekar.sk, ktoré popisovali obťažovanie, sa mu podarilo stiahnuť. Ja som ho len letmo spomenula a stali sa dve veci – viaceré známe osobnosti mi písali, že tohto lekára si vážia, a že absolvovali takéto vyšetrenia a žiadne podobné skúsenosti predsa nemajú. Boli to vplyvné ženy, aj muži, ktorým tento neurológ pomohol, vyliečil ich alebo ich rodinu. Tento lekár mi dokonca ponúkol stretnutie, pretože ho vraj môj status trápi.
Spoločnosť je nastavená takto – žena povie traumatickú skúsenosť. Popíše ju, nemá na ňu, samozrejme, dôkazy. Stala sa medzi dvomi ľuďmi, za zatvorenými dverami. Je to slovo proti slovu. Predtým, než začnete opakovať historky, ako si to ženy vymýšľajú, aby získali XY (doplňte si čokoľvek), povedzme si, čo v skutočnosti naozaj získajú. Hanbu, verejné odsúdenie, spochybňovanie, hatemail, vyhrážky a posmech.
Prečítajte si
Za roky, ktoré si na tomto svete pamätám, nepoznám ani jednu ženu, ktorá by zverejnením svojho príbehu sexuálneho obťažovania, zneužívania alebo znásilnenia niečo získala. Máme totiž veľmi zlý zvyk – celonárodné výskumy v USA hovoria, že falošné nahlásenia sexuálnych trestných činov sa pohybujú od 2 do 8 percent. Pritom 9 z 10 žien, ktoré počujete hovoriť o svojej skúsenosti, hovorí PRAVDU. Napriek tomu sa k ženám správame presne naopak. Jednej sem-tam uveríme, zvyšné si to určite vymysleli/zle pochopili.
Späť k prestížnemu lekárovi. Jeho pacientky, jedna dokonca pod svojím menom. Mala podozrenie na epilepsiu a pán prestížny doktor jej prikázal vyzliecť si aj podprsenku a prechádzať sa len v nohavičkách po ambulancii. „Potom mi nadvihol nohavičky a začal mať k tomu nepríjemné reči v súvislosti s mojím priateľom a naším sexuálnym životom,“ popisuje Katarína Šlesarová. Na vyšetrenia potom chodila viackrát a scenár sa opakoval. „Keď sa to dialo na každom vyšetrení, tak mi to pripadalo nevhodné a nepríjemné,“ popisuje. Verzia osobností, ktoré mi písali, že tak to chodí pri vstupnej prehliadke, a nie je to príjemné vyšetrenie teda veľmi neobstojí.
Ostatné hodnotenia na webstránke lekar.sk boli takéto:
„Stiahol mi nohavičky, pozeral mi tam dole asi minútu a popritom hmkal.“
„Na neurologické vyšetrenia chodím už desať rokov, ale dlhý pohľad do nohavičiek som zažila prvý raz.“
„Odkedy chytanie pŕs a bradaviek pre zistenie, či nemá pacientka hrčky, súvisí so stuhnutým krkom?“
V článku iná neurologička popisuje, že podprsenku si jej pacienti vyzliekajú len v špecifických prípadoch, napríklad, ak majú presne v tomto mieste vyrážky alebo bolestivý bod. Určite však nie pri diagnóze epilepsie. Neurologička s 30-ročnou skúsenosťou popisuje, že trenky alebo nohavičky dávala pacientovi dole len raz. Aj Katarína zmenila neurológa, a žiadny už ju nevyzliekal, ani nenadvihoval nohavičky. Ale iné som chcela.
Osobnosti, ktoré mi napísali, majú tohto prominentného lekára radi. Vážia si ho, cenia si jeho prácu. To ale neznamená, že niekto, koho si vážime a máme radi, nemôže byť sexuálny predátor. Ak sa ozve nezávisle od seba niekoľko žien, ktoré popisujú jeden a ten istý scenár, problém má dotyčný muž, nie tieto ženy. Ale aj keby sa ozvala len jedna jediná, šanca, že si vymýšľa je mizivá. Je to ťažké, priznať si, že niekto, koho považujeme za kapacitu, je v súkromí s mladými ženami úplne iný. Ale tak to už býva – predátori sú často charizmatickí muži.
Príbehy Epsteina a Weinsteina, ale aj mnohých ďalších, by nám mohli pripomenúť, že ani prominentný lekár by nemal mať imunitu, a my by sme nemali byť súčasťou jeho alibi. Je jedno, či nám zachránil nádor na hlave alebo vyskočenú platničku brata, ktorého postavil na nohy. Tento lekár ma cez známu pozval na stretnutie. Odpoveď píšem aj sem a verejne – myslím, že náš rozhovor by nikam neviedol a koniec koncov, viedli ho už moji kolegovia, keď písali článok. Rada ho však privítam u mňa v štúdiu a porozprávam sa s ním na záznam o príbehoch týchto dievčat, ktoré na jeho žiadosť už z webstránky stiahli. Náš rozhovor tak bude transparentný a každý si môže aspoň urobiť názor. Aj jeho vplyvní kamaráti, ktorí ma počas týchto dní kontaktovali.
