|
Nedávam si novoročné predsavzatia, lebo je to nadlho. Som žena, ktorá si ráno pri prvom čaji zosumarizuje, čo v ten deň treba urobiť a na jeho konci je rada, keď väčšinu stihne tak, aby sa za to nemusela hanbiť. Niekoľko predsavzatí však predsa len mám. Týkajú sa mojej dcéry.
Chcela by som, aby bola vyrovnaná, čo ale neznamená, že slzičky a búšenie pästičkami nie sú v poriadku. Všetci sme len ľudia.
Chcela by som, aby mala dobrých priateľov, aby bola ochotná im pomôcť, aby bola empatická, láskava a vľúdna, ale zároveň dostatočne silná na to, aby vedela povedať nie manipulácii, využívaniu, ohováraniu, a aby si vážila samu seba, aby bola sama sebe najlepšou priateľkou. Aby vedela, že sú chvíle, keď sme sami za seba a máme všetko len vo svojich rukách a srdciach.
Chcela by som, aby sa nebála, ale ani, aby nebola zbrklá, zbytočne neriskovala a uvedomila si, že naše konanie má vždy následky. Pre nás aj pre tých okolo nás. Veľmi by som si priala, aby ju strach z neznámeho neochromoval, nerobil z nej bezcitného, malého človeka, ktorý ubližuje už len svojim nekonaním.
Chcela by som, aby robila to, čo má rada, aby to robila dobre a poctivo, aby pochopila, že za každým skutočným úspechom je drina, tréning a odriekanie. Chcela by som, aby si z úspechu neurobila zlaté teľa a neposudzovala a neponižovala tých, čo žiaden viditeľný úspech typu kariéra, peniaze, sláva, nedosiahli. Aby vedela, že sú ľudia, ktorí sú víťazi už len pre to, že to každý deň skúšajú odznovu.
Chcela by som, aby vedela, že jej telo patrí len jej, že nie je objektom a že nie je v poriadku, keď ju niekto posudzuje len cez peknú tvár, vlasy a dlhé nohy. To, že byť malou aj veľkou ženou je krásne, náročné a ešte stále zanesené predsudkami a že je len na nej, ako svoje ženstvo bude definovať.
A napokon, hoci by to mala byť na prvom mieste. Chcem, aby sa jej vyhli choroby, vojny a prírodné katastrofy. To však nemám celkom vo svojich rukách.
Prečítajte si aj Skutočné želania
