|
Na Vianoce sme si na Facebooku svorne pochválili stromčeky, vianočné pečivo, prestieranie a v četoch a telefonátoch v týchto dňoch sme ako prvú otázku riešili, čo sme dostali pod stromček a čo dostali naše deti. Len asi desať percent ľudí, s ktorými som hovorila alebo si písala, si spomenulo, že na Vianoce im niekto zaželal zdravie a pokoj. A boli to všetko ľudia, ktorým sa ani jedného ani druhého veľa nedostáva.
Zaujímavé, ako si všetci hovoríme, že Vianoce sú predovšetkým sviatkami rodiny, že materiálne veci nie sú dôležité, že naše deti by si ich nemali pamätať pre množstvo darčekov a jedla, ale pre atmosféru. A potom si nikto z nás ani nespomenie na pekné slová, čo nám niekto povedal.
Nie, nemoralizujem, aj ja som vo vysokých horúčkach na poslednú chvíľu zháňala dcére pelerínu pod stromček a vážne som hazardovala so svojím zdravím, ktoré by pre nás malo byť tým najdôležitejším. A hoci sa nemám rozčuľovať, absolvovala som vášnivú debatu s call centrom jedného zásielkového obchodu, ktorý mi sľúbil, že objednaný tovar mi príde pred Vianocami, čo sa nestalo. Až 25. decembra mi prišla SMS správa, že práve dorazil na našu poštu. Vôbec nám nechýbal, na rozdiel od zdravia, ktorého je u nás, aj v širšej rodine, v posledných mesiacoch pramálo.
Ešteže po Vianociach príde Nový rok a máme šancu si dať záväzok, že tie nasledujúce sviatky nebudú toľko o nastajlovaných fotografiách, ktorých je už toľko, že si ich aj tak nepozeráme a pri prezeraní Facebooku sa im už vyhýbame, ale o skutočných, úprimných želaniach. Ak sa ich spojí veľa, niečo dobré z nich určite vzíde.
A vlastne ani nemusíme čakať celý rok. Príležitosť príde hneď na Nový rok. Aj ten je o želaniach. Skúsme ich naformulovať, napísať, predniesť tak, aby si ich ľudia zapamätali viac ako šampanské, ohňostroj a kapustnicu.
Prečítajte si aj Najkrajšia z najkrajších v nemilosti
