Takto to poviem: ak má byť nositeľom trendu rodinnej politiky na Slovensku Igor Matovič, máme veľký problém. Do roly spasiteľa klesajúcej pôrodnosti sa pasuje buď preto, že chce v nás vzbudiť dojem, že on tým financiám predsa len rozumie (nie, nerozumie) alebo preto, že chce vytvoriť priestor pre svoje vlastné videnie rodiny a úlohy ženy v nej. Ono sa to vlastne nevylučuje.
Takže tu máme kombináciu potreby prekrývať vlastnú neschopnosť a zlyhania s vtláčaním vlastného názoru nám ostatným ako jedinej možnej správnej pravdy. No, môžeme sa s pokojným svedomím začať báť.
Keby Matovič rodinnej politike skutočne rozumel
Nebudem tu opakovať, čo už predo mnou povedali k téme zvyšovania prídavkov na deti cez zvyšovanie DPH mnohí ekonómovia a ekonómky. Nebudem ani komentovať jeho včerajší „veľký tresk“, keďže ani on sám nám zatiaľ nebol schopný predložiť konkrétne parametre jeho „prorodinnej“ daňovo – odvodovej reformy. Ak je však pravdou len polovica zverejnených informácií k tejto reforme, budem dúfať, že nikto príčetný mu na ňu neprikývne. Ja sa chcem venovať tej prorodinnej časti. Keby totiž Igor Matovič alebo ktokoľvek iný z tejto vlády rodinnej politike skutočne rozumel a skutočne by mu záležalo na zvyšovaní kvality života rodín na Slovensku, nestaval by ich podporu na zvyšovaní štátnej dávky. Nemusíme chodiť ďaleko, aby sme u susedných krajín, ktoré to skúsili (Maďarsko, Poľsko), videli, že zvyšovanie prídavkov na deti nepomohlo pri zvyšovaní pôrodnosti v krajine.
Ale pozor, pán minister - rodinná politika nie je len o zvyšovaní pôrodnosti. Vašu pozornosť potrebujú aj rodiny s už narodenými deťmi, a takisto ženy, ktoré sú vo väčšine prípadov základnými jednotkami rodiny. Pokiaľ chcete, aby viac žien malo deti, prípadne viac ako jedno či dve, musíte rodinnú politiku štátu nastaviť tak, aby zlepšovala ich vlastnú kvalitu života. Aby nadobudli istotu, že keď do tejto krajiny privedú ďalšieho daňového poplatníka či poplatníčku, že na ich výchovu a starostlivosť nezostanú samé. Že pri ich výchove a starostlivosti nebudú musieť voliť medzi prácou a rodinou, a nebudú znevýhodňované na trhu práce. Že nebudú musieť dávať polovicu svojho platu na drahé súkromné škôlky lebo v tej štátnej miesto nie je.
Nie je to len o zvyšovaní prídavkov na deti
Rodinná politika zároveň nie je a nemôže byť len o zvyšovaní prídavkov na deti. Aj keď treba jedným dychom dodať, že suma 25,50 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa, ktorá sa mimochodom za posledných 6 rokov zdvihla presne o 1 euro, je naozaj výsmechom do tváre rodín s deťmi, a je potrebné ju zvýšiť. Ale nie tak, že pomiešate daňový bonus na dieťa, ktorý si uplatňujú len pracujúci rodičia, s prídavkom ako štátnou sociálnou dávkou, na ktorú má nárok aj ten rodič, ktorý nepracuje. A určite nie tak, že zrazu zrušíte príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý pomáha čerstvým rodičom pokryť základné výdavky spojené s príchodom dieťaťa do rodiny.
Ak chcete zefektívniť príspevky finančnej pomoci rodinám – ok, urobte to, ale poriadne. My tu totiž máme ešte tehotenské, materské, rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa. Keď chcete zjednodušovať, spojte tieto príspevky a pripojte k tomu flexibilitu ich čerpania. Alebo sa inšpirujte Nemeckom a podmieňte ich čerpanie tým, že sa doma pri starostlivosti o dieťa rodičia vystriedajú. Alebo skúste s kolegami z IFP podumať nad tým, prečo na Slovensku existuje veľké množstvo žien, ktoré nedosiahnu ani na materské (ročne u nás rodí cca 50 000 žien, ale Sociálna poisťovňa v roku 2020 vyplatila celkovo len 33 056 materských).
Nepodceňujte ženy, pán minister. Ony nechcú byť len závislé na vašich dávkach. Skúste sa pozrieť na rodinnú politiku očami ženy, a začnite prichádzať s riešeniami, ktoré ženám uľahčia po pôrode návrat na trh práce, zabezpečia im rovnakú odmenu za rovnakú prácu, akú vykonávajú ich mužskí kolegovia a viac zapojte otcov do starostlivosti o rodinu. Pretože úlohou ženy nie je len byť matkou, každá žena si vie svoje priority nastaviť sama, tak vytvorte systém, v ktorom by sa každá žena našla.
Príbeh skutočnej mamy
Rodinná politika nie je len o zvyšovaní dávok. Kvalitná rodinná politika má byť kombináciou finančnej podpory, dostupných služieb pre rodiny a možností pre flexibilné manažovanie času (najmä toho pracovného). A tými službami nemyslím len škôlky, ale aj jasle, či centrá pre staršie deti, kde môžu po škole aktívne a zmysluplne tráviť čas. Lenže ich dostupnosť nezvýšite len „budovaním kapacít“. Pretože to trvá dlho, je to administratívne aj finančne náročné, a už sa toho nevieme dožiť posledných 12 rokov. V Pláne obnovy sa oháňate opäť len budovaním kapacít, ale to nestačí. Z čoho budú tie budovy prevádzkované, a kto v nich bude učiť alebo sa starať o deti? Ako zabezpečíte ich kvalitu? Dostupnosť sa dá zabezpečiť aj efektívnejšie, či už formou spolupráce s existujúcimi súkromnými zariadeniami alebo zavedením tzv. Detských skupín, ktoré predstavujú lacnejšiu a jednoduchšiu alternatívu klasických škôlok. Jasle sú dostupné ešte menej lebo sú takmer všetky súkromné a fungujú bez akejkoľvek podpory štátu.
Na záver pridám vyjadrenie Jany, 35 ročnej matky – samoživiteľky, ktorá mi len nedávno napísala, tak ak nechcete čítať, čo vám píšem ja, vypočujte si ako správny obyčajný človek aspoň ju: „Prešla som si tým, nikdy som nežobrala a na úrade sa ku mne správali ako k nejakej malomocnej. Vraj, prečo nemá dcéra otca, prečo neplatí výživné, žiadna pomoc, len odsudzovanie. A keďže som chvíľu nemala kde bývať, bola som nútená využiť služby krízového centra, kde ma prehovárali k adopcii a finišovala to sociálna pracovníčka tým, že som mala ísť na „výškrab“, lebo takto že som odpísaná. Bez pomoci mojej rodiny by som sa zrútila. Keďže som odmietla byť sociálny prípad a vlastne som ani nespĺňala nárok (od 19tich som pracovala a platila dane), mala som nárok na síce slabú materskú, ale prepadla som cez sito a bola som nútená postarať sa sama o seba. Nepáči sa mi, že pán minister robí zo žien – samoživiteliek chudery a ženy odkázané na dávky, ale nikto sa nepýta, prečo je tá samoživiteľka nútená pracovať za 600Eur?! Rozdávajú tehotným ženám príspevky na tehotenstvo, ale po pôrode už to isté dieťa nikoho nezaujíma. Čo tak vytvoriť podmienky pre ženy – matky, aby mohli pracovať za slušné mzdy?“