Slovensko sa dlhodobo borí s nedostatkom miest v materských školách. To je jednoducho fakt už vyše 13 rokov. Z detí, ktorým sa neušlo miesto v škôlke, sa už stali teenageri/ky, a problém nedostatku miest sa prelial do základných škôl, kde sa žiaci a žiačky v niektorých školách musia učiť v telocvičniach labákoch alebo na chodbách.
Poverený premiér Eduard Heger posledné mesiace intenzívne komunikuje, ako tento problém už raz a navždy vyrieši vďaka peniazom z Plánu obnovy a odolnosti. Pre rodičov detí v predškolskom veku mám ale zlú správu – na miesto v škôlke si žiaľ budú musieť ešte (pár rokov) počkať.
Konkrétne v Komponente 6 Plánu obnovy sa píše, že sa „zavedie právny nárok na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od 3 rokov“. Zároveň sa tam píše, že „reforma tiež zahŕňa investíciu do kapacít materských škôl“. Toto všetko v číslach skrátene znamená, že 12 000 chýbajúcich miest v škôlkach chcú postaviť tak, aby v roku 2024 mohli garantovať miesto v škôlke 4-ročným deťom a v roku 2025 3-ročným.
Tento „plán“, o ktorom sa malo v parlamente hlasovať už dnes, ale minister Horecký si až dnes uvedomil, že naň nebude mať v poslaneckom zbore podporu, má množstvo zásadných dier:
1/ Ak chceme vyriešiť problém nedostatku miest v materských školách, popri tom zachovať diverzitu a kvalitu vzdelávania a dať rodičom na výber, stavať nové budovy jednoducho nestačí. Vo vyspelých krajinách, ktorým záleží na kvalite vzdelávania, namiesto masívneho stavania nových budov sú rodičom poskytované finančné príspevky, ktoré kompenzujú náklady spojené s umiestňovaním detí do MŠ, aby si rodičia mohli vybrať, kam svoje deti umiestnia a popri tom neprišli o polovicu výplaty. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že krivka pôrodnosti klesá a o 10 rokov s veľkou pravdepodobnosťou budú tieto nové budovy zívať prázdnotou. Čo je však najpodstatnejšie, a na to peniaze z Plánu obnovy určené nie sú, je prevádzka týchto zariadení vrátane platov zamestnancov/kýň škôlok. Z čoho budú tieto škôlky fungovať? Prevádzka MŠ je na pleciach samospráv, ktoré aktuálne trpia vážnym nedostatkom financií v dôsledku implementácie rodičovského balíčka z dielne Igora Matoviča. Na prevádzku škôlok ťažko nájdu potrebné financie.
2/ Vystavať novú škôlku – to nejde z mesiaca na mesiac. Poverený premiér Heger doteraz jasne nepovedal, kedy bude vystavaných koľko miest. Prvá garancia pre 4-ročné deti má nadobudnúť účinnosť 1.9.2024 – to je oddnes 18 mesiacov. A to ešte nemáme ani schválený zákon v parlamente, čo potrvá ďalšie minimálne 2 mesiace, ak vôbec. Samosprávy zároveň upozorňujú, že problém bude aj pri hľadaní vhodných pozemkov, na ktorých by mali nové škôlky stáť. Tých je totiž tiež nedostatok takých, ktoré by vyhovovali danému účelu.
3/ Financovanie materských škôl – systémový problém, ktorý nebol doteraz ochotný riešiť ani jeden minister či ministerka školstva. V súčasnosti sú materské školy financované cez podielové dane miest a obcí, a sú rôznymi samosprávami prerozdeľované rôzne. Tým, že sú v jednom balíku s ostatnými podielovými daňami, je ťažké zistiť, či samosprávy pošlú škôlkam vždy toľko, koľko majú. Základné školy sú na rozdiel od MŠ financované normatívne = ministerstvo školstva posiela normatív na žiaka/čku priamo škole. Túto zmenu financovania materských škôl sľuboval aj Plán obnovy, a síce: „reforma pozostáva zo zmien príslušných legislatívnych ustanovení, ktoré nastavia normatívne financovanie materských škôl“. K tomu dodnes nedošlo. A vďaka pretrvávajúcemu chaosu vo parlamente a vo vláde ani nedôjde.
Je očividné, že záväzky z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti dostupnosti predprimárneho vzdelávania táto vláda naplniť nedokáže. Dôkazom toho je aj plánovaná zmena v zákonoch, ktoré majú Plán obnovy realizovať (a zďaleka nejde len o škôlky). Vláda dala cca 10 dní dozadu do MPK veľmi potichučky kompletný návrh zmeny Plánu obnovy, ktorý škrtá, znižuje počty, predlžuje lehoty – skrátka z pôvodne ambiciózneho dokumentu, ktorý mal naštartovať veľké reformy, po týchto zmenách zostane len zlá pachuť a nedotiahnuté polovičaté riešenia. Takto nevyzerá seriózny záujem o budúcnosť vzdelávania detí v predškolskom veku.
Ak chceme skutočne vyriešiť problém s nedostatkom miest v materských školách, musíme kopať hlbšie. V prvom rade je potrebné zreformovať tento segment tak, aby všetky formy predprimárneho vzdelávania vrátane jaslí prešli pod strechu jedného ministerstva – ministerstva školstva. Následne je nutné jasne nastaviť kritériá financovania pre všetkých poskytovateľov predprimárneho vzdelávania a férovo doňho zahrnúť nielen obecné materské školy, ale aj súkromné MŠ či detské skupiny po splnení kvalifikačných, priestorových a hygienických požiadaviek.
Na to je potrebné spružniť vstup do siete škôl a predškolských zariadení. Zároveň musíme dať rodičom na výber – každé dieťa potrebuje niečo iné a rodič má právo pre svoje dieťa vybrať to najvhodnejšie zariadenie – k tomu by mu mal štát pomôcť finančnou podporou, ktorá mu pomôže vykryť náklady spojené s umiestnením dieťaťa do škôlky. My v PS sme takéto riešenie navrhli už dávnejšie - ide o Príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa až do výšky 350 Eur mesačne, ktorý by bol určený všetkým deťom až do obdobia ich nástupu na povinnú školskú dochádzku. Slovensko si zaslúži poctivé riešenia a rodičia a ich deti si zaslúžia rovnosť v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu. Dá sa to.