Sedím na chate niekde nad Brnom. Orlické hory vidím po prvý raz, celkom ma uchvátili, pekný kraj. Som tu na letnej akadémii pre mladých ľudí. Prednáška taká klasická, o tom ako fungujú médiá, čo sú najväčšie výzvy a ako bojovať s dezinformáciami. Po skončení sme si uvarili čaj a nezáväzne kecali. Generácia mladšia odo mňa, asi 18-ročné dievčatá. Regulárni mileniáli. 

 

Mileniáli: Tlak na výkon

Nepatrím medzi ľudí, ktorí sa ponosujú nad mladými a horekujú, čo za generáciu nám tu vyrastá. Hovorili to pred desiatimi rokmi aj o nás, a pred tým zasa o tých ďalších. Nariekajú takto úplne všetci. Lebo mladí dnes už nečítajú, a pozerajú videá. Vraj vyrastá narcistická generácia, ktorá sa nevie sústrediť. Najviac mi je smiešne, keď sa štyridsiatnici ponosujú, že deti nevedia, čo je mečiarizmus, aké je to nemať internet, a nepoznajú Beatles. First world problems, hovorím si. A o tom Mečiarovi by ich to mala naučiť škola, ktorá sa týmto dejinám zatiaľ pokútne vyhýba. 

Sedeli sme na gaučoch asi do jednej ráno a predo mnou sedela mládež, ktorá určite čelí iným výzvam ako my. Keďže ja ešte nie som o toľko staršia, čiastočne ma ich problémy zasiahli, čiastočne nie. A prosím, pripravte sa, pre staršiu generáciu to bude banálne a budú prevracať očami, že jéžiš-mária-takéto-sprostosti-riešia-len-mileniáli. 

Modelová situácia. Som doma, večer. Zapnem Netflix, vyberám si večerný program. Prvá voľba sú dokumentárne filmy. Okamžite sa spustí dilema - som unavená, celý deň som riešila veci, nevládzem už pozerať dokument. Ale mala by som si ho pozrieť, lebo zabijem teraz dve hodiny pri nejakom stupídnom filme, keď som sa mohla niečo nové dozvedieť. Každodenná dilema pri všetkom, čo mladí robia. Hlavne-nestratiť-ani-minútu-na-niečo-nepodstatné. Akokoľvek to znie banálne, tlak na výkon je pre dnešných mladých ľudí vyšší ako kedykoľvek predtým. 

 

Mileniáli: Musíme byť úspešní

Sedeli sme stále na tých gaučoch a šikovné a bystré 18-ročné dievča mi hovorilo, že čo všetko ešte nestihlo vo svojom živote. Vymenovala, čo všetko má v pláne. Vyhrala grant na dokument, ktorý teraz točí, organizuje diskusie, a pýtala sa ma, čo všetko som už mala za sebou, keď som mala osemnásť. Lebo: Určite-to-muselo-byť-veľa-keď-si-dnes-úspešná. Tak som sa rozpamätala na svoju osemnástku. Mala som za sebou akurát neúspešné prijímačky na žurnalistiku. Nerobila som vôbec nič, nijako ma zásadne nezaujímala moja kariéra a zamestnala som sa na rok ako recepčná vo firme v centre Bratislavy a dúfala, že o rok sa už dostanem. Nijako zásadne som nečítala knihy, podcasty ešte neexistovali, nevynikala som v ničom zásadnom, okrem písania. Po roku som sa na žurnalistiku dostala, ale vo všeobecnosti by som život od 18 do 21 označila ako obdobie, keď to bola dosť dobrá zábava. A teraz si spomeňte, koľkými jazykmi ste hovorili v osemnástke vy, koľko grantov ste získali na študentský film na strednej? Chodil váš kamarát na Harvard? A bola vaša najlepšia kamarátka prijatá na dve najprestížnejšie britské univerzity? Nepresedeli ste tieto roky na prašiaku na sídlisku? Neskúšali ste v šestnástich vo výklenku cigy namiesto TOEFL certifikátu? 

Napríklad v Británii už dlhšie skúmajú niečo, čo popisujú ako vyhorenie mileniálov. Až 74 percent z nich povedalo, že pociťujú toľko stresu, že ho nezvládajú. V tej istej štúdii 49 percent ľudí vo veku od 18 do 24 rokov odpovedalo, že stres, ktorý pociťujú, je často z porovnávania sa s druhými. Výsledky ukázali, že je to najvyššie číslo zo všetkých vekových kategórii. Americká asociácia psychológov zas dodáva, že čísla psychických porúch v tejto generácii sú rekordne vysoké. Môžete si vzdychnúť, že mladí-dnes-nič-nevydržia, lenže vy v skutočnosti netušíte, čo mladí dnes vydržia, a čo nie. A možno ste to nechtiac vašim deťom spôsobili aj vy. Nasúkané krúžky, tlak na známky, výkon, popritom aspoň dva športy, perfektná angličtina, a najlepšie ešte jeden jazyk k tomu, lebo-po-anglicky-vie-dnes-každý. 

Späť ku gauču. Aj ostatní spomínali, čo všetko musia ešte stihnúť. Aké kariéry musia naplniť, aké školy ukončiť. Nevídané hodnoty perfekcionizmu prinášajú poruchy potravy, depresie a vysoké čísla samovrážd. Určite sa to dá vybaviť prevracaním očí, aj povzdychu, že mladí dnes nič nevydržia. Určite sa dá dookola smiať na tom, že je to hlúpe, a my-sme-také-problémy-nemali. Ale ľudstvo ešte ponosmi nič nevyriešilo, však áno. Namiesto toho sa tomu treba začať vážne venovať, lebo možno nám tu potom naozaj vznikne neznesiteľná generácia. Ale kto ju vychoval?