|
Včera som sledovala bizarný príbeh – Ľudka Kolesárová upozornila, že známa influencerka na Instagrame Tatiana Žideková, zverejnila fotografiu s reklamou na vysávač. Fotka to bola pekná, kompozícia tiež. Aby bolo všetko tip top, na konferenčnom stolíku bola kôpka asi siedmich kníh. Pozornému oku niektorých neušlo, že jedna z tých kníh bola od Adolfa Hitlera Mein Kampf.
🛒 [Jesenný výpredaj - zľavy na parfumy a kozmetiku online až 89 percent - kliknite tu:]
Príbeh začal, samozrejme, žiť svojím vlastným životom, aj keď blogerka fotku vymazala. Ak by ste čakali nejaké zásadné vysvetlenie, neprišlo. Nevšimla si, nevedela, neriešila. Podstatné je pre mňa, že sa ospravedlnila, to sa dnes len tak nevidí. Ale predsa sa človeku chce ťažko veriť, že niekto zoberie 5 knižiek a nevšimne si gigantické písmená HITLER. To by človek naozaj musel asi vyrastať v jaskyni a vyliezť z nej po prvý raz na túto fotku s vysávačom.
Ono to je tak – ľudia urobia v živote všelijaké hlúposti. Aj im treba dať šancu sa ospravedlniť, a poučiť sa z toho. Len tento konkrétny prípad je predsa len troška bizár. Neviem ako vy, ale ja Mein Kampf doma ani nemám. Mám ale knihy o Tisovi, a všelijaké iné. Do rodinnej fotky s vysávačom by som ich nedávala. Napriek tomu by som troška ubrala z lynču, pretože za nás hovoria algoritmy sociálnych sietí, nie rácio.
Ja mám napríklad práve otvorený článok, kde Kate Winslet hovorí o tom, že nechápe, prečo točila filmy s Romanom Polanskim a Woody Allenom. Jeden sa priznal k tomu, že znásilnil 13-ročné dievča, druhý zneužíval svoju dcéru. Kate pre Vanity Fair hovorí „What the fuck was I doing working with them?“ a dodáva, že sa to nedá zobrať späť, a musí prevziať zodpovednosť za to, že s nimi napriek všetkým známym faktom pracovala. Začala o tom hovoriť verejne.
Chyby robíme všetci. Dnes je problém, že mnoho z našich chýb je na videu, na internete, vidia ich ľudia. Málokto z nás má luxus robiť chyby v okruhu svojich piatich kamarátov a s tým sa musíme naučiť žiť. Zatiaľ to ide smerom, že ľudia sa absolútne vyžívajú v odsúdení druhých za nejakú chybu. Hádžu kamene, komenty, hejty. Doma zúrivo ťukajú do klávesnice a cítia sa lepšie, pretože ukázali na druhého prstom. Sami pritom urobili v živote určite veľa sprostostí.
Musíme sa naučiť dopriať si luxus robiť chyby. Aj úplne idiotské ako je napríklad Mein Kampf na stolíku pri vysávači. Iste, ani ja nerozumiem ako sa to môže stať. Môjmu svetu je to naozaj na míle vzdialené. Ale v tom je svet aj pekný – že život a ľudia sú rozmanití. Že majú úplne iné životy, iné priority a záujmy. Musíme dať šancu ľuďom povedať prepáč. Lebo, kde by sme boli, keby sme po prvej chybe dostali stopku v robote, v škole, v rodine? Boli by sme v riadnom keli.
Ženy v meste, doprajte si priestor aj na chyby! A doprajte to aj ľuďom okolo vás. Len to nás robí lepšími! Majte úspešný týždeň!
