Môj druhý mesiac bez práce prebehol extrémne rýchlo a ja som sa nenazdala a končí február. Už bol oveľa viac v znamení počúvania seba, bez paniky a schopnosti nechať veci plynúť. Viac prechádzok v prírode, meditácie a cvičenia jogy.
Aj keď skoro každý deň bol aktívny, oveľa viac som si uvedomovala, čo je so mnou v súlade a čo naopak nie. Začal sa mi skladať obraz toho, čo sa mi páči robiť, čo mi dodáva energiu a čo mi ju berie.
Zmena myslenia, zmena vízie
Mala som diskusie o školstve, o zručnostiach budúcnosti. Čo čaká naše deti, aké povolania budú existovať. Školstvo nepotrebuje ďalšiu reformu, školstvo potrebuje zmenu myslenia a nastavenie vízie. Zmenu myslenia potrebujú všetci aktéri od rodičov, učiteľov, riaditeľov a úradníkov. Dobrá správa je, že stále je veľa šikovných ľudí, ktorí to nevzdávajú a robia maximum.
V čom spočíva zmena myslenia, keď sa svet meni extrémne rýchlo. Svet je na hranici klimatickej zmeny, finančná a energetická kríza ovplyvňuje každodenné životy. Rastúca sociálna nerovnosť, vojenské konflikty, rastúce psychické poruchy spojené hlavne so stratou zmyslu života.
Už nemôžeme zatvárať oči, týka sa to každého z nás a bude sa to týkať hlavne našich detí. Nevieme, aké pracovné ponuky budú, vieme ich však pripraviť novým prístupom a zručnosťami.
Využívať dary a talenty
Čo ma nabíjalo a dodávalo mi energiu, bolo zdieľanie mojich skúsenosti s mladými ženami, ako začať žiť vedomý život. Veľmi ma potešilo, že je to téma, ktorá stále viac rezonuje medzi mladými.
Ako som písala vyššie, každý z nás hľadá zmysel života, čo nás baví, napĺňa a využíva v tom svoje talenty. Ako prijať seba so všetkým, aj to, že na niečo ten talent jednoducho nemám a nemôžem sa porovnávať s druhými. V tom je v skutočnosti naša odvaha, aby sme odhalili, kto som, čo sú moje dary a čo nie.
Týmto si teraz prechádzam aj ja sama, aby som zistila, čo je to, čo chcem priniesť svetu. Už viem, kto som, čo sú moje dary a talenty a čo naopak nemôžem robiť. Život je príliš krátky, aby sme ho premrhali tým, že budeme robiť to, čo nás nebaví, len zo strachu a z falošného pocitu istoty.
