Byť víťazkou neznamená každý deň zažiť merateľný úspech. Tu je päť rád skúsenej lektorkya koučky, ako si užívať cestu k úspechu.
Mať otvorenú myseľ, aby si slobodne vyberala možnosti a príležitosti, bola zvedavá, spontánna, tvorivá, mala chuť experimentovať a objavovať, hľadať a skúšať... Keď nechávame hlavu „zatvorenú“, a napriek tomu od nej chceme, aby mala rozhľad, reaguje ako zbalený padák. Splní svoje poslanie, iba keď sa pri zoskoku otvorí. Rovnako tak aj naša hlava – potrebuje nás podržať, keď skáčeme v ústrety výzvam, zápasíme s prekážkami a bojujeme s obmedzujúcimi presvedčeniami.
Mať otvorené srdce a pestovať prirodzenú srdečnosť, empatiu a zmysel pre humor. Vďaka tomu dokážeme pociťovať vďačnosť, uznanie a ľudskosť. Bez týchto kvalít srdca nevieme napĺňať krédo múdrych a šťastných ľudí, ktorí si hovoria každé ráno pri vstávaní: Dnes chcem byť lepší ako včera. V srdci máme všetku lásku, ktorú potrebujeme. Máte v ňom dosť lásky nielen pre seba, ale aj pre všetkých ľudí na svete. Kým budeme štedrí, nikdy nebudeme sami.
Foto - Miroslava Spodniaková
Pestovať pokoru, ktorá je v každodennosti obsiahnutá v tom, že poznáme samých seba. Vieme, kým v skutočnosti sme, slobodne si pripúšťame svoje slabosti a akceptujeme svoje nedokonalosti a zlyhania. Netrpíme tým, čo všetko nevieme, a berieme chyby a zlyhania ako učiace sa skúsenosti. Saint-Exupéry by k tomu dodal: “Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoril, ale aby si sa otvoril.” Kto vidí a cíti, aký v skutočnosti je, stáva sa prijímajúci a rešpektujúci, bez potreby prenášať na niekoho zodpovednosť za svoj život.
Dávať si výzvy, čo si vyžaduje napnúť sily a schopnosti. Rozmýšľať o cieľoch znamená premýšľať o tom, kam sa chceme dostať a čo získať. Rozmýšľať o výzvach mobilizuje naše myšlienky k úvahám o tom, ako vydať zo seba niečo viac. Prekračovať hranice svojich schopností a chodiť mimo svoju komfortnú zónu je pre napredovanie nevyhnutné. Výzvy sú cestou k životnému naplneniu a rastu, nabíjajú nás energiou, vyvolávajú pocit angažovanosti, spojenia a uspokojenia. Vďaka ním pripisujeme svojmu životu zmysluplnosť.
Sústreďovať sa na cestu, nie na konečný cieľ. Robiť si starosti, či pri svojej ceste dosiahneme veľký úspech, je zbytočné. Cestu si treba užívať, prežívať ju a učiť sa počas nej. Venovať pozornosť tomu, čo je o krok pred nami, a nie za nami. Tešiť sa zo svojho úsilia a nových vedomostí, zručností a schopností, ktoré po ceste nazbierame. Ráta sa aj úsilie, než prídu výsledky.
Pozrite si workshop na videu Michala Trška:
