Zažili sme to všetci – tie najväčšie očakávania zvyknú priniesť tie najväčšie sklamania. Neznamená to však, že sa máme našich očakávaní vzdať. Naopak, očakávania sú pre naše napredovanie dôležité, pokiaľ ich podporíme aj cieľavedomou činnosťou.

Vtedy sa z očakávaní stane plán. Ak to nevyjde, o to viac je potrebné si uvedomiť, či sme pre to spravili dosť. Pouvažovať, čo by sme nabudúce urobili inak, aby sa naše očakávania naplnili.

Často máme tendenciu z nenaplneného očakávania viniť iných. Presúvanie zodpovednosti za naše sklamanie na druhých formou výčitiek či hnevu nás však nikam neposúva. Výčitkami takmer nikdy nič nevyriešime. Naopak, situáciu nimi ešte zhoršíme. Rovnako neefektívne je, ak vinu za neúspech pripisujeme vonkajším okolnostiam. Tie totiž zväčša nedokážeme vôbec ovplyvniť, takže lamentovaním nad nimi nič nezmeníme.

Zbavovanie sa zodpovednosti

Ak sa zbavujeme zodpovednosti za nenaplnené očakávania, sami seba staviame do pasívnej pozície. „Ja za to nemôžem, to okolnosti boli neprajné. To on mi nevyšiel v ústrety. Sklamala ma. Nikto mi nerozumie. Nemajú ma radi.“ Ak sa totiž necítime za náš neúspech zodpovední, priznávame, že sme napĺňanie našich očakávaní nemali pevne v rukách. Zbavovanie sa zodpovednosti a prenášanie viny mimo nás – „vyviňovanie sa“ - naše uvažovanie zacyklí a nikam nás neposúva.

Samozrejme, aktívne podieľanie sa na napĺňaní našich očakávaní negarantuje zaručený úspech. Rozdiel je v tom, že keď sme aktívni pri napĺňaní očakávaní, vieme v tom pokračovať aj v prípade sklamania. Keď sa vyplačeme do vankúša, prehodíme výhybku a vydáme sa ďalej, skúsime niečo zmeniť, prípadne pôjdeme iným smerom. Okolnosti vnímajme ako vstupné informácie, ktoré vyhodnotíme a na základe toho prispôsobíme naše uvažovanie a konanie. Ostávať v sebaľútosti je strata času.

Je potrebné si uvedomiť, že druhí nie sú zodpovední za naše nenaplnené očakávania. Nikto nie je povinný vychádzať druhému natoľko v ústrety, aby mu neustále napĺňal očakávania. Preto je dobré očakávania upraviť podľa reálnych možností a neľpieť na svojej predstave. Ak spravíme kompromis, naplnenie nášho očakávania sa stane reálnejším.

Ako sa vymotať zo sklamania?

Ako využiť sklamanie ako dobrú lekciu? Všetko je o tom, ako sa k tomu postavíme. Buďme aktívni a hľadajme riešenie. V sebe, nie mimo nás – neviňme okolnosti či iných ľudí za naše sklamanie. Nemusíme vedieť všetko ihneď spracovať a vyrovnať sa s tým.

Neostávajme však zablokovaní v pasívnom prijímaní reality a v pridlhom trápení. Je dôležité rozpoznať naše vnútorné hranice. Príliš veľa kompromisov nás šťastnými nespravia. Vnímajme, čo je už za hranicami našej únosnosti. To je stav, kedy sa už v danej konštelácii necítime šťastne a dokonca ani komfortne a prirodzene.

Naopak, cítime sústavnú krivdu a bolesť zo sklamania i nepochopenia. Ak to rozpoznáme, je potrebné vedieť zatvoriť za tým dvere. Môže sa jednať o akýkoľvek vzťah - pracovný, súkromný, skupinový. Môže to byť miesto, alebo situácia, ktorá dlhšie nenapĺňa naše očakávania. Ak to nedokážeme ovplyvniť a zmeniť, opustime to, odíďme. Odísť od niečoho (či niekoho) na čo sme zvyknutí je ťažké. Keď to však spravíme, pocítime zväčša veľmi rýchlo úľavu a časom aj šťastie.

Sklamanie je našou učiteľkou

Sklamania nás učia lepšie sa poznať. Učíme sa zariadiť si život tak, aby sme mohli byť sami sebou a šťastnými. Vďaka nim rozpoznávame svoje hranice - našu mieru tolerancie. Vďaka sklamaniam vymedzujeme sami sebe odkiaľ pokiaľ. Až keď máme pevne stanovené hranice, dokážeme si lepšie nastaviť plány i očakávania. Bude z nás vyžarovať sebaistota a druhí začnú prirodzene akceptovať naše hranice. Prestanú nám do života prichádzať ľudia, vzťahy či situácie, ktoré nám nevyhovujú či dokonca škodia.

Sklamania nás učia zotavovať sa, upraviť svoj plán, vymyslieť nové spôsoby, nachádzať iné riešenia, pátrať po našich neobjavených možnostiach a skúšať vlastné schopnosti. Sklamania sú otvoreným testom života, ktorý si môžeme spätne preštudovať, porozmýšľať o vlastných nedokonalostiach a chybách, rozobrať, prečo sme sa ich dopustili. Na základe tohto vyhodnotenia sa dokážeme obozretnejšie a sebaistejšie vydať ďalej.

V každom prípade sme vďaka každému jednému sklamaniu o skúsenosť bohatší. Skúsenosti nás tvarujú, posilňujú a posúvajú vpred. Skúsme teda aj sklamanie prijať s pokorou a vďakou za možnosť niečo sa o sebe naučiť. Využime tieto vedomosti, zúročme ich do ďalších výziev, ktoré prináša život a najmä tých, ktoré si stanovíme my sami – múdrejší a skúsenejší.

Návod znie jednoducho, ale zo začiatku to stojí nemálo úsilia. Dobrá správa je, že keď to prvýkrát zvládnete, druhýkrát to pôjde ľahšie. Na ceste za vašim sebaistejším a šťastnejším Ja vám pomôžu kurzy osobného rozvoja, vďaka ktorým sa lepšie spoznáte, posilníte sebaúctu a sebalásku a odhalíte v sebe zdroje, ktoré nevyužívate naplno.