Pri komunikácii s inými ľuďmi máme viacej možností – buď s nimi súhlasíme, alebo sa nás to nedotýka a necháme to tak, alebo ich slová vezmeme osobne. V poslednom prípade je to výsledkom toho, že vnímame činy či slová toho druhého ako urážku alebo výsmech. Predpokladom, aby sme vnímali veci osobne je, že v prejave danej osoby cítime negatívny úmysel.
Zvyčajne však to, čo druhí hovoria, nemá nič s našou osobou spoločné, ale súvisí to s ich vlastnými skúsenosťami, emóciami a vnímaním. Ak teda budeme brať slová či činy druhých osobne, často sa budeme cítiť dotknutí bezdôvodne.
Doprajte si odstup
Predtým, než vezmete nabudúce niečo osobne, skúste medzi vami a druhou osobou vytvoriť odstup. Zamyslite sa, čo je podstatou vašich pocitov. Spýtajte sa samých seba, čím sa vás ten druhý dotkol – spustili vo vás jeho slová či činy prebudenie neistoty alebo vás skutočne chcel uraziť?
Dokonca sa ich môžete priamo spýtať, ako to mysleli. Nakoniec si skúste situáciu projektovať zo strany druhej osoby. Namiesto toho, aby ste ich slová či konanie vnímali ako pravdivé alebo urážlivé, majte na pamäti, že všetko čo hovoria a robia, odráža predovšetkým to, čo prežívajú oni a má málo spoločné s vašou osobou. Ich poznámky a prejavy v komunikácii s vami mohli byť v skutočnosti filtrom ich vlastných zážitkov.
Nedovoľte si podľahnúť sebaľútosti
Keď si uvedomíte, že to, čo druhí hovoria a robia, nemusí mať zákonite s vami nič spoločné, prestanete veci brať osobne a nebude vás to urážať a zneisťovať. Je ľahké podľahnúť sebaľútosti a cítiť sa dotknuto, nedovoľte však, aby vnútorné pohnútky a prejavy iných ľudí ovplyvňovali vašu sebaúctu a sebadôveru. Jedine vy máte vplyv na váš vnútorný život. Je na vás, ako ovplyvníte vaše prežívanie a sebaistotu.