Ľudia zo slovenského Fóra života, ktorého spoluzakladateľkou je poslankyňa Anna Záborská, boli zapojení do siete Agenda Europe. “Nevieme dokázať, že samotné Fórum života dostalo ruské peniaze, rozhodne však bolo prítomné pri financovaní iných sesterských organizácií Ruskom,” hovorí v rozhovore pre Ženy v meste zakladateľ Fóra Európskeho parlamentu pre sexuálne a reprodukčné práva Neil Datta.

Fórum Európskeho parlamentu pre sexuálne a reprodukčné práva sa vo svojej správe Špička ľadovca sústredilo na odkrývanie financovania krajne pravicových politických strán a organizácií proti rodovej rovnosti v Európe. Na čo ste prišli? 

Vypočítali sme, že organizácie proti rodovej rovnosti v priebehu desiatich rokov získali z rôznych zdrojov vyše 700 miliónov amerických dolárov. Identifikovali sme tri hlavné zdroje. Sú nimi Spojené štáty, Ruská federácia a Európa ako taká, ktorá ich financovala sumou až 437 miliónov dolárov. Znamená to, že hnutie proti rodovej rovnosti si financujú samotní Európania. Rusko zároveň podporilo tieto organizácie do výšky 188 miliónov dolárov a je tak na druhom mieste.

Obmedzenie interrupcií financuje aj Rusko

Vo svojej správe ste sa zamerali aj na Rusko. Prečo je práve financovanie zo strany Kremľa problematické?

Na Rusoch je zaujímavé, že sa objavili náhle a  z ničoho. Veľmi rýchlo sa však stali druhým najväčším sponzorom hnutia proti rodovej rovnosti. Finančné čiastky prichádzajúce z Ruskej federácie, ktoré sme do správy započítali, sú len tie, ktoré vieme vystopovať cez ruské ministerstvo financií. Boli tunelované cez dvoch ruských oligarchov a ich tzv. továrne na vplyv. Vôbec ale nehovoríme o ilegálnych peniazoch. O nich vieme, že existujú, vieme, že pochádzajú z Ruska a je veľmi dobre zdokumentované, že financujú krajne pravicové politické skupiny. Finančné prostriedky, ktoré sme započítali v našej správe, sú skutočne len špičkou ľadovca.

Aký majú Rusi dôvod na financovanie a podporu organizácií proti rodovej rovnosti v Európe?

Ak chceme zodpovedať túto otázku, musíme sa znova pozrieť na dvoch ruských oligarchov, ktorí za financovaním stoja. Obaja sú známi svojím postavením na krajne pravicovej a veľmi konzervatívnej strane politického spektra. Sú konzervatívnejší ako väčšina Rusov vrátane samotného Putina. Obaja boli istý čas veľmi blízko Kremľa a ich cieľom bolo pretláčať do Európy ruské záujmy. Jedným takým záujmom je propagácia ruského, čiže konzervatívneho a kresťanského pohľadu na svet. Ak viac ľudí premýšľa ako Rusi, je pre Rusov jednoduchšie s nimi komunikovať a jednať. Idey, ktoré podporujú, sú v mnohých krajinách kontroverzné a rozdeľujú spoločnosť, čo je opäť prospešné pre ruské záujmy.

Jednou z najznámejších organizácií proti rodovej rovnosti na Slovensku je Fórum života. Obsahuje Vaša správa informácie o možnom prepojení slovenských organizácií na Kremeľ?

Toto sme neboli schopní dokázať. V rámci Európy však existuje niekoľko sietí organizácií proti rodovej rovnosti. Jednou z nich je Agenda Europe, minimálne tu jasne vidíme prítomnosť Rusov. Podarilo sa nám sledovať finančné prepojenia Agendy Europe s podobnými organizáciami. Vieme, že ľudia zo slovenského Fóra života boli do tejto siete zapojení. Nevieme dokázať, že samotné Fórum života dostalo ruské peniaze, rozhodne však bolo prítomné pri financovaní iných sesterských organizácií Ruskom.

Extrémisti podporujú boj proti interrupciám

Členkou predsedníctva Fóra života je slovenská politička Anna Záborská, známa svojou snahou obmedziť práva žien a prístup k interrupcii. Záborská najnovšie bojuje proti právam transrodových ľudí, ktorí vďaka novelizovanej legislatíve po 40 rokoch nemusia podstúpiť povinnú kastráciu pri zmene rodu. Je bežné, že sa konzervatívni kresťanskí politici v Európe zapájajú do mimovládnych protipotratových organizácií?

Annu Záborskú a jej aktivizmus proti právam žien poznáme už dlho. Predtým, ako prišla do Bratislavy, pôsobila v Bruseli a v Európskom parlamente. Priznám sa, prekvapilo ma, keď sa vrátila do slovenskej politiky, myslel som si, že odíde do dôchodku. Aktivizmus pani Záborskej je charakteristický ako typ katolíckeho aktivizmu, ktorý sa vo viacerých krajinách rozšíril v 90. rokoch. Anna Záborská sa angažovala v KDH  a zároveň bola jednou zo zakladajúcich členiek Fóra života. Vieme, že má veľmi blízke vzťahy s Vatikánom. Rôzni politici a političky, ktorí sa venujú podobnému aktivizmu vo Francúzsku, Taliansku a iných krajinách, sa správajú podľa rovnakého vzorca. Sú to tí istí ľudia, čo zohrali kľúčovú úlohu vo financovaní a založení kresťanských politických strán, neskôr financovali organizácie proti právam žien a zároveň majú osobný vzťah s Vatikánom. Katolícki politici držia v rukách páky politickej moci aj verejnej mienky a pohybujú nimi, ako je to pre nich momentálne výhodné.

Venovali ste sa aj financovaniu organizácií proti rodovej rovnosti krajne pravicovými skupinami. Existuje medzi týmito dvoma skupinami prepojenie?

Aktivizmus, aký zosobňuje aj Anna Záborská, dnes vo väčšine krajín vychádza z módy. Je zaseknutý v 20. storočí. Hoci bol ešte donedávna veľmi užitočný, kresťanskí politici často nedokážu iniciovať nové agendy, pretože si stále udržiavajú imidž mainstreamových strán, ktoré akceptuje široká verejnosť. Aktivisti proti rodovej rovnosti si uvedomili, že pri spojení s kresťanskými demokratmi existuje limit toho, čo môžu dosiahnuť. Preto opúšťajú doterajších partnerov a nachádzajú nových spojencov z krajne pravicovej strany politického spektra. Tieto politické strany nezaujíma, či pôsobia mainstreamovo. Naopak, oni využívajú toho, že sú outsideri a sú tak ešte ambicióznejší vo svojich požiadavkách.

Poľského scenára sa môže obávať každá krajina

Vo februári vyšiel nový prieskum o prístupe k antikoncepcii v Európe, tzv. Antikoncepčný atlas 2022. Na rozdiel od západných krajín, stredná a východná Európa nezaznamenala výrazný pokrok. Slovensko dosiahlo hodnotenie len 49,7 percent a nachádza sa tak na spodku rebríčka.  Ako hodnotíte tieto výsledky?

Antikoncepčný atlas vydávame už niekoľko rokov. Veľa krajín sa medzičasom v rebríčku posunulo nahor. Sú to krajiny, kde dobré výsledky v oblasti verejného zdravia ovplyvňujú výsledky volieb a občania očakávajú kvalitné služby. Napríklad v Belgicku ľudia oslovili ministra zdravotníctva na sociálnej sieti Twitter s návrhmi, ako situáciu v zdravotníctve zlepšiť a minister skutočne tieto návrhy prevzal. Je tu obojstranná vôľa zlepšiť verejné zdravie.

Na druhej strane, stredná a východná Európa stagnuje. Mnoho krajín znepokojuje starnutie populácie a nízka pôrodnosť. V Maďarsku sa konal demografický samit, na ktorom sa ako možné riešenie navrhlo zrušenie alebo obmedzenie legálnej interrupcie. Starnutie populácie je skutočný a legitímny problém, ale riešenia, s ktorými tieto krajiny prichádzajú, nie sú správne. Vo východnej Európe je množstvo ľudí, ktorí by chceli mať viac detí, nemôžu si ich však dovoliť. Ak by sa Maďari skutočne zaujímali o nízku pôrodnosť, mali by sa zamerať týmto smerom. Obmedzený prístup k antikoncepcii je tak isto problém. Nechránený styk vedie k vyššiemu výskytu interrupcií aj sexuálne prenosných ochorení, ktoré, ak nie sú liečené, môžu spôsobiť sterilitu. V krajinách strednej a východnej Európy nepovažujú politické strany problémy verejného zdravia za svoje priority. Zároveň organizácie proti rodovej rovnosti ponúkajú ľuďom na pohľad jednoduché riešenia, no tieto riešenia sú falošné a nijako situáciu nezlepšia.

Ak porovnáme štatistiky z predošlých rokov, zdá sa, že krajiny strednej a východnej Európy majú tendenciu ísť späť do minulosti. Máme sa podobného trendu, aký vidíme napríklad v Poľsku, obávať aj na Slovensku?

Dnes by každá krajina mala byť ostražitá. Pretože skupiny, ktoré priviedli Poľsko do dnešného stavu, sú priamo prepojené s podobnými organizáciami proti rodovej rovnosti v skoro každej európskej krajine. V prvom rade musíme pochopiť, že to, čo sa deje v Poľsku, nespôsobila skutočnosť, že Poliaci sú katolíci či konzervatívci. Zodpovedná je najmä konkrétna organizácia, Ordo Iuris. Táto skupina je veľmi mocná a podarilo sa jej infiltrovať mnohé štátne funkcie, jej zakladateľ zastáva jednu z najvyšších sudcovských pozícií v krajine. Podobne zmýšľajú aj sesterské skupiny v iných európskych krajinách a formujú aliancie s politickými stranami. Stačí, aby sa tieto politické strany dostali k moci a organizácie proti rodovej rovnosti môžu začať postupne obmedzovať ľudské práva. Na Slovensku je prítomná veľmi aktívna komunita proti rodovej rovnosti, ktorá je mimoriadne dobre globálne prepojená. Slovensko by malo byť obozretné, no zároveň takýto scenár môže nastať skoro v každej európskej krajine.

V Amerike môžu prísť ženy o svoje práva

Je známe, že po nástupe pandémie COVID-19 začali dosahovať počty prípadov domáceho a rodovo podmieneného násilia alarmujúce čísla. Ako ovplyvnila globálna pandémia práva žien v Európe?

Zvyčajne platí základné pravidlo, že ak vypukne celospoločenská kríza, ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti, pocítia dôsledky tejto krízy najsilnejšie. Ženy, ktoré vo všeobecnosti zarábajú menej ako muži, sú zraniteľnejšie a pocítili tak viac negatívnych dôsledkov. Hovoríme o domácom násilí, keď sme všetci museli celé mesiace zostať zavretí. Zároveň kvôli pandémii mnoho ľudí prišlo o prácu a ženy, ktoré majú menej stabilné povolania ako muži, prichádzali o miesto častejšie. Politici, vláda aj spoločnosť od žien počas pandémie očakávala, že na sebe prevezmú bremeno starostlivosti o deti, ktoré sa učili doma. Všetky tieto skutočnosti treba mať na pamäti. Rôzne skupiny ľudí v spoločnosti znášajú následky pandémie rôzne a keďže ženy sú na tom vo viacerých ohľadoch horšie ako väčšina mužov, pocítili krízu silnejšie.

Ako k dôsledkom tejto krízy prispela vojna na Ukrajine?

Keď sa rozprávame o Rusku a situácii na Ukrajine, pridávame už existujúcemu problému úplne novú dimenziu. Ukrajinskí muži zostávajú v krajine bojovať proti Rusom, zatiaľ čo ženy z Ukrajiny utekajú ďalej do Európy. Ako sme sa dozvedeli z Buče a ďalších miest, tie ženy, ktoré na Ukrajine zostali, sa stali obeťami sexuálnej agresie ruských vojakov. Zdá sa, že súčasťou ruskej agresie na Ukrajine je skutočne využitie znásilnenia ako zbrane vo vojne. Je to príšerné poznanie. V tejto súvislosti plánujeme vyslať na Ukrajinu delegáciu poslancov parlamentu, aby sa stretli so ženami, ktoré sexuálne násilie prežili a aby naň upriamili pozornosť.

Ženy v Amerike môžu čoskoro stratiť zákonné právo na interrupciu, garantované ústavou od roku 1973. V prípade zrušenia tohto rozhodnutia najvyšším súdom budú o interrupciách rozhodovať jednotlivé štáty a očakáva sa, že viac ako polovica z nich tieto zákroky obmedzí. Aký to bude mať dopad na boj proti interrupciám v Európe?

Najprv musíme pochopiť, čo sa vlastne v Amerike deje. Nie je to o tom, že by najvyšší súd reagoval na čoraz konzervatívnejšiu verejnú mienku. Práve naopak, verejná mienka v Spojených štátoch je dnes viac pro-choice ako bola počas niekoľkých predošlých generácií. Americký najvyšší súd zbiera ovocie dlhoročnej stratégie kresťanskej pravice, a to infiltrovať štátne orgány, špeciálne súdnictvo. Ako Európania si z toho môžeme zobrať cennú lekciu, pretože rovnaká stratégia vzniká aj u nás. Sympatizanti organizácií proti rodovej rovnosti sa snažia dosadiť na súdy svojich ľudí. Musíme mať na pamäti, že naše práva, napríklad právo na legálnu interrupciu, nie sú garantované tak pevne, ako sa môže zdať. Zrušenie verdiktu Roe vs. Wade v Spojených štátoch len ďalej povzbudí organizácie proti rodovej rovnosti v Európe. V tých európskych krajinách, kde je silný americký vplyv a prestíž, by takéto rozhodnutie mohlo slúžiť ako modelový príklad pre politikov aj pro-life aktivistov. Na to by sme nemali zabúdať.