Východné Slovensko má krásne miesta, za ktorými síce treba cestovať trochu dlhšie, ale nič podobné inde na Slovensku nenájdete. O niektorých nevedia ani východniari, aj keď ich majú na skok. Prečítajte si naše tipy na výlety aj na menej známe miesta východného Slovenska.

Kam na výlet: Slávne opálové bane

Necelých 30 km od Košíc v pohorí Slanských vrchov sa nachádza podzemný svet najstarších opálových baní na svete. Slávne bane sa rozprestierajú medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica a sú známe aj ako Dubnícke bane. Podzemná sieť chodieb dosahuje dĺžku až 35 kilometrov a prepája komplikovaný systém podzemnej ťažby, ktorá fungovala až do roku 1922. Následne bane na takmer 100 rokov utíchli a znovu sprístupniť verejnosti sa ich podarilo v roku 2015.

Prehliadka tejto unikátnej pamiatky má dĺžku 1 km a. Môžete ju absolvovať s odborným výkladom z oblasti histórie, geológie aj mineralógie a dozvedieť sa tak množstvo zaujímavostí o poklade Slanských vrchov.

Prehliadka je vhodná aj pre rodiny s menšími deťmi. Začína každý deň oo 9.00 hod., čas vstupu je potrebné si rezervovať. Teplota v bani je od +4°C do +6°C, preto je vhodné teplé oblečenie a pevná obuv.

Slovenský raj

Národný park Slovenský raj je jednou z najnavštevovanejších oblastí východného Slovenska. Tvoria ho zachované krasové planiny, rozsiahle podzemné jaskyne, unikátne riečne kaňony, nádherné rokliny a tiesňavy s vodopádmi. Navštíviť východného Slovensko bez turistiky v Slovenskom raji sa neráta.

Z turistických centier Čingov, Kláštorisko, Podlesok a Dedinky môžete podnikať rôzne náročné túry a výlety, pešo alebo na bicykli 

Vyskúšať by ste určite mali aj lanovku na Geravy, jedinú funkčnú jednosedačkovú lanovku na Slovensku, ktorú do prevádzky spustili v roku 2023 po 12-ročnej rekonštrukcii. 

Lanovka na planinu Geravy si vyslúžila pomenovanie slovenský unikát, pretože bola poslednou funkčnou jednosedačkovou lanovkou na Slovensku. Takmer dvojkilometrovú lanovku s prevýšením 221 metrov a kapacitou 133 osôb postavili ešte v roku 1970. Štyridsať rokov prevážala turistov z obce Dedinky na planinu Geravy a ročne ju využívalo v priemere 15 000 ľudí. 

Suchá Belá, Prielom Hornádu a Zejmarská roklina

Najnavštevovanejšou turistickou trasou je dolina potoka Suchá Belá. Prechod dolinou  je jednosmerný, je dlhý 4 km a trvá približne 2 hodiny. Po ceste, ktorá vedie mokrým korytom rieky, vás čakajú rebríky ponad vodopády. Najvyšší, Mišov vodopád, meria až 29,5 metra.  Na trasu sa vydáte z obce Podlesok, po prejdení doliny sa dostanete na Malú poľanu a Glackou cestou sa vraciate späť na Podlesok po červenej značke.

Zejmarská roklina v Slovenskom raji. Foto - wikipedia.sk

Jedným z najkrajších kaňonov Slovenského raja je Prielom Hornádu. Na chodníkoch vás čakajú mostíky, lávky, stupačky aj reťaze.

Treťou atraktívnou trasou je Zejmarská roklina na južnej strane národného parku. Je to najkratšia roklina, ktorá má dĺžku iba 1 km a prejdete ju asi za hodinu. Ale aj za tento krátky čas v nej zažijete všetko, čo Slovenský raj dokáže turistom ponúknuť - vodopády, bralá, previsy. 

Pre náročnejších turistov odporúčame Ferratu Kyseľ, ktorá je sprístupnená od roku 2016 po dlhých 40 rokoch od ničivého požiaru. Táto trasa je počas roka otvorená iba od polovice júna do konca októbra. Trasa nie je náročná, napriek tomu ju treba absolvovať s bezpečnostným vybavením, ktoré si môžete požičať - helmou, úväzom a ferratovým setom s tlmičom pádu. Prechod trvá približne 2 hod.

Turistiku v Slovenskom raji môžete spojiť aj s návštevou Spišského hradu, kde si na svoje prídu milovníci kultúry aj histórie, deti aj dospelí.

Kam va výlet na východe: Drevené kostolíky 

Východoslovenské drevené kostolíky sú drevené sakrálne stavby, ktoré spája výnimočná stavebná technológia – na ich výstavbu bolo použité výhradne drevo, bez použitia klincov. Druhým špecifikom je ich kultúrna spätosť s byzantským prostredím.

Väčšina z nich pochádza zo 16. - 18. storočia. Nájdete ich najmä na východnom Slovensku v obciach Bodružal, Ladomirová, Dobroslava, Nižný Komárnik (okres Svidník), Hervartov (okres Bardejov) a Ruská Bystrá (okres Sobrance). Východoslovenské drevené kostolíky zahŕňajú 27 objektov, ktoré sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky. 

Drevený kostolík Bodružal. Foto - wikipedia.sk

Niektoré z nich boli postupne rozobraté a presunuté do rôznych múzeí a skanzenov, kde boli podľa presnej dokumentácie zase postavené. Tieto presunuté kostolíky nájdete napríklad v Múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, skanzene Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch, skanzene Vihorlatského múzea v Humennom, skanzene Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni a areáli Východoslovenského múzea v Košiciach.

Kostolíky stále slúžia ľuďom a navštíviť ich môžete aj ako turisti. Pokiaľ vám stačí vidieť ich len zvonku alebo spoza okien, navštívte ich kedykoľvek počas dňa. Pri väčšine kostolov je umiestnená aj tabuľa, na ktorej nájdete telefonický kontakt na správcu, prípadne adresu, na ktorej ho môžete vyhľadať.

No ak ich chcete vidieť v najväčšej kráse, odporúčame prísť v čase omše.

Kaštieľ v Betliari

Pri spoznávaní východného Slovenska by ste nemali obísť kaštieľ v Betliari. Nachádza sa v údolí rieky Slaná severozápadne od Rožňavy. Je to bývalé reprezentačné a lovecké sídlo rodiny Andrássyovcov, ktorá patrila medzi najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí. Celý zbierkový fond múzea tvorí pozostalosť po rodine Andrássy.

Kaštieľ v Betliari Foto - wikipedia.sk

V interiéri kaštieľa môžete obdivovať nádherné zariadené miestnosti dobovým nábytkom, hudobný, lovecký salón, exotické zbierky z celého sveta. Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorá vám svojou krásou vyrazí dych. Knižnicu v kaštieli založil Leopold Andrássy v roku 1790 a z tohto obdobia pochádza aj jej interiér. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov najmä teologických, historických, geografických a filozofických diel z 15. až 19. storočia, ktoré boli napísané v 6 rôznych jazykoch.

Kaštieľ obklopuje prekrásny anglický park, ktorý s rozlohou 57 ha patrí k najväčším udržiavaným parkom na Slovensku a je evidovaný v zozname svetových historických záhrad.

Bludisko a hrad v Starej Ľubovni

Záhrady s rozlohou viac ako 11 000 m2 sa nachádzajú na severovýchode Slovenska v meste Stará Ľubovňa pri rieke Jakubianka. Najväčšiu časť záhrad tvorí bludisko Čertova skala, ktoré je s rozlohou 6400 m2 najväčšie svojho druhu v strednej Európe. Je rozdelené na 9 častí, každú z nich obýva jeden z deviatich majstrov, ktorí kreatívnymi úlohami učňom odovzdávajú svoje skúsenosti a pomáhajú im nájsť cestu do stredu bludiska, kde ich za odmenu čaká najkrajší výhľad na Ľubovniansky hrad z vyhliadkovej veže – Čertovej skaly.

Okrem bludiska nájdeš v areáli aj park s rozlohou 1200 štvorcových metrov, ktorý slúži na športové aktivity, ale dovolené je aj rozložiť si deku a užiť si piknik.

Z bludiska je to len na skok na krásny Ľubovniansky hrad. Je obklopený prírodou a ponúka výhľad na Tatry. Pri vstupe sa môžete rozhodnúť, či si hrad prezriete sami alebo absolvujete výklad so sprievodcom. Ľubovniansky hrad je vybavený tak, aby jeho prehliadku mohli absolvovať aj nevidiaci a nepočujúci. Potešia vás aj pravidelné sokoliarske vystúpenia, ktoré sú súčasťou prehliadky. 

Dobšinská ľadová jaskyňa

Naša jediná ľadová jaskyňa je v Dobšinej. Nachádza sa medzi Popradom a Rožňavou. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m. Od parkoviska v osade ku vchodu do jaskyne vedie približne 25-minútový výstup. Jaskyňa je pre návštevníkov otvorená od polovice mája do konca septembra. Prehliadková trasa trvá 30 min. Najnižšia teplota v jaskyni sa pohybuje okolo -4 °C, preto najmä v lete je nutné teplejšie oblečenie.

Jaskyňa Zlá diera

Táto jaskyňa je iná ako všetky, ktoré ste doteraz poznali. Je jedinou sprístupnenou jaskyňou na území Prešovského okresu a navštíviť ju môžete každý deň. A čaká vás v nej  dobrodružstvo ozajstných jaskyniarov.

Jaskyňa Zlá diera Foto - zladiera.sk

Jaskyňa je neosvetlená, pri vstupe dostanete kombinézu, helmu a karbidovú lampu do ruky. Základná trasa trvá približne 40 minút, je fyzicky nenáročná a je vhodná aj pre malé deti. V prípade záujmu je vždy dobré telefonicky overiť možnosti prehliadky.

Národný park Poloniny

Najvzdialenejším, ale najkrajším tipom na výlet na východnom Slovensku je Národný park Poloniny, ktorý sa nachádza na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí.

Spája v sebe množstvo jedinečných prvkov prírodného a kultúrneho bohatstva. Toto spojenie je unikátne nielen v slovenskom, ale aj európskom meradle.

Výnimočnosť územia spočíva vo výskyte najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov, a to v mimoriadnej koncentrácii vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Žije tu napríklad aj zubor hôrny, ktorý sa vo voľnej prírode na Slovensku vyskytuje iba v tomto národnom parku.

Poloniny. Foto - Facebook

Pomenovanie Poloniny pochádza od jedinečných horských hrebeňových lúk nachádzajúcich sa nad úrovňou lesa, v týchto končinách nazývaných poloniny.

Park tmavej oblohy

Poloniny sú výnimočné okrem iného aj svojou neskutočne tmavou hviezdnou oblohou. Stali sa prvým parkom tmavej oblohy na Slovensku t.j. územím s nízkou úrovňou svetelného znečistenia. Voľným okom tu môžete pozorovať až 3 tisíc hviezd (pre porovnanie v mestách ich môžete vidieť iba 200 a vo veľkomestách len 20). Večerné pozorovania objektov nočnej oblohy ďalekohľadom sú lákadlom pre návštevníkov zo všetkých kútov Slovenska i zahraničia. 

Pozorovanie oblohy si môžete vyskúšať aj v Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, ktoré je vysunutým odborným pracoviskom Vihorlatskej hvezdárne v Humennom. Môžete tu absolvovať prehliadku observatória s odborným výkladom o práci a zariadeniach observatória a počas jasného dňa pozorovať Slnko cez solárny teleskop.

Na svoje si tu prídu aj cyklisti. Čakajú tu na vás značené cyklotrasy a cyklochodníky v celkovej dĺžke viac ako 250 km. Jazdu si tu užijete prevažne po lesných cestách a chodníkoch v nenáročnom teréne s malebnými scenériami a výhľadmi.

K najobľúbenejším výletom v Poloninách patrí výstup na vrch Kremenec. S nadmorskou výškou 1 221 m n. m. je súčasťou Bukovských vrchov a Národného parku Poloniny  a je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska: na Kremenci svitá o 30 minút skôr ako v hlavnom meste, v Bratislave.

Na najvyššom bode Kremenca sa nachádza žulový hraničný stĺp označujúci trojhraničie Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Najľahší výstup na Kremenec je z obce Nová Sedlica po červenej turistickej značke.

Ak budete mať čas a chuť sa po výletoch trochu schladiť, navštívte najlepšie miesta na kúpanie na východnom Slovensku.