Zákaz a obmedzenia nikdy neznížili počet interrupcií, zvyšujú iba riziko ohrozenia zdravia a životov žien, hovorí Adriana Mesochoritisová za ženské organizácie Možnosti voľby a iniciatívu Nebudeme ticho o vyhláške ministerstva, ktoré spoplatnilo interrupcie pre ženy nad 40 rokov.
Čo znamená spoplatnenie interrupcií pre ženy nad 40 rokov v praxi?
“Interrupcia je zdravotnícky úkon, za ktorý musia ženy v našej krajine zväčša platiť. Výnimku tvoria prípady, keď je interrupcia vykonaná zo zdravotných dôvodov a úkon uhrádza zdravotná poisťovňa. K takýmto dôvodom patril aj vek nad 40 rokov. V novele vyhlášky vyňali vek nad 40 rokov z katalógu výkonov vykonaných zo zdravotných dôvodov. V praxi to znamená, že už ani ženám nad 40 rokov veku nebude interrupcia hradená z verejného zdravotného poistenia.
Čiže sa zväčší skupina žien, ktorá bude musieť platiť za tento úkon základnej zdravotnej starostlivosti v priemere 264 eur, pričom odhad celkovej ceny aj s dodatočnými poplatkami je 414 Eur. Pre lepšiu predstavu: tento priemerný poplatok tvorí 24 percent z hrubej priemernej mesačnej mzdy žien na Slovensku, odhadovaný celkový poplatok za umelé prerušenie tehotenstva až 37 percent. Takže to opäť to zasiahne tie najzraniteľnejšie skupiny. Predovšetkým ženy, ktoré žijú v zlých socio-ekonomických podmienkach a na hranici chudoby, matiek samoživiteliek, žien s viacerými deťmi a žien zažívajúcich násilie. Pripomínam, že k najviac ohrozeným skupinám chudobou patria neúplné domácnosti a až v 90 percent sú na čele týchto domácností ženy.”
Finančné prostriedky, ešte aj v čase pandémie, môžu byť rozhodujúcim faktorom…
“Ženy celkovo zarábajú menej, sú častejšie evidované na úrade práce, sú ohrozované diskrimináciou, nerovnosťou a násilím. Nehovoriac o tom, v akej ťažkej situácii sa rodiny a ženy ocitajú teraz počas koronakrízy. Mnohé zo žien si jednoducho práve kvôli nedostatku finančných prostriedkov nebudú môcť dovoliť túto základnú službu zdravotnej starostlivosti. A môžu siahať po zúfalých riešeniach. Toto je zahrávanie sa so životmi a zdravím žien. Takže namiesto pomocnej ruky im ministerstvo zdravotníctva a vláda odkazuje nech sa postarajú samy o seba a že ich nezaujíma ich ťažká situácia. Je to úplne absurdné - namiesto toho, aby vláda zabezpečila, aby všetky interrupcie boli hradené zo zdravotného poistenia, idú opačným smerom. A obmedzujú právo na prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii aj ženám nad 40 rokov."
Ministerstvo uvádza, že vyhláškou odstraňuje diskrimináciu na základe veku. Odstraňuje?
“To je úplne absurdné tvrdenie, ak sa na to pozrieme v celom kontexte. Ministerstvo iba zneužilo argument, že vyšší vek nad 40 rokov nemusí nutne predstavovať vyššie zdravotné riziko pre tehotenstvo. Áno, súhlasím, nemusí, Ale to neznamená, že kvôli tomu znemožníte úhradu interrupcie ženám nad 40 rokov. Ak to mysleli s odstraňovaním diskriminácie vážne, mali to riešiť tak, že zabezpečia bezplatnú interrupciu pre všetky ženy a nie tak, že obmedzia právo žien na zdravie aj ženám nad 40 rokov. Lebo v praxi táto vyhláška znamená, že iba rozšírili diskrimináciu žien a prehĺbili sociálne rozdiely. Skúsim ešte inak: podmienkou uplatňovania práv žien na zdravie je, aby mali zabezpečený včasný a bezpečný prístup k finančne dostupným a kvalitným službám umelého prerušenia tehotenstva. A to u nás ženy nemajú a vyhláškou sa iba zvýšil počet žien, ktorých právo na zdravie je takto upierané. Snáď sa zhodneme, že diskriminácia sa neodstraňuje ešte väčšou diskrimináciou.”
Vy ste už v lete robili hromadnú pripomienku k vyhláške ministerstva. Ako je možné, že takéto zásadné veci sa u nás dajú meniť iba vyhláškou?
“Áno, zaslali sme ministerstvo zdravotníctva hromadnú pripomienku, kde sme predostreli celú našu argumentáciu a viedli sme so zástupcami ministerstva v novembri rozporové konanie. Márne. Upozornili sme, že týmto krokom ublížia ženám, zvýšia ich chudobu a diskrimináciu, ohrozia ich zdravie a porušia ich viaceré práva (právo na zdravie, osobnú integritu a i.). Poukázali sme aj na to, že takto Slovensko porušuje aj svoje ľudskoprávne záväzky. Slovensko je viazaná napríklad Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien, ktorý monitoruje, ako v praxi napĺňame práva žien uvedené v dohovore, už v roku 2015 uviedol, že je hlboko znepokojený tým, že interrupcie na žiadosť nie sú u nás hradené z verejného poistenia. A odporučil Slovensku, aby si zrevidovalo právne predpisy a zabezpečilo pokrytie všetkých nákladov súvisiacich s interrupciami všetkým ženám. A čo ministerstvo na to? Zreviduje právny predpis tak, že nielen ponechá poplatky ale ešte ich aj pridá skupine nad 40 rokov. To sú situácie, kedy sa len chytáte za hlavu a neveríte vlastným ušiam a očiam. “
Ministra Krajčího kritizovala šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková. Bude sa tým dokonca zaoberať koaličná rada, keďže poslanec Richard Vašečka (OĽANO) preto navrhuje odvolať Cigánikovú (SaS) z funkcie šéfky parlamentného zdravotníckeho výboru. Ako vnímate tento spor?
“Toto je len ďalší kúsok do mozaiky celej tejto absurdnosti. Pani Bittó Cigániková sa svojou kritikou snaží chrániť právo žien na zdravie a prístup k bezpečnej interrupcii. Ak by robila opak, to by bolo na odvolávanie. Kam to chce pán Vašečka až doviesť? Snáď nechceme žiť v štáte, kde budeme odvolávať ľudí za to, že si robia prácu, ktorá vyplýva z podstaty ich funkcie. Kto iný, ak nie človek na čele zdravotníckeho výboru by mal ako prvý upozorniť na porušovanie práva na zdravie?”
Je vyhláška ďalším krokom k zákazu interrupcií na Slovensku?
“Určite áno. Je to súčasťou tohto hazardovania so zdravím a životmi žien. Je už naozaj zúfalé, ako títo aktéri vytrvalo nepočúvajú hlasy žien, nepočúvajú, s čím sa tu boríme a nepočúvajú ani odborné argumenty. Zákaz a obmedzenia nikdy neznížili počet interrupcií, zvyšujú iba riziko ohrozenia zdravia a životov žien. Cesta k znižovaniu je jasná: bezplatná antikoncepcia, silné prosociálne a prorodinné politiky, kvalitné služby starostlivosti pre deti (jasle, škôlky), odstraňovanie chudoby a nerovnosti, sexuálna výchova. Ale to zaslepení ľudia počuť nechcú. Cítia sa morálne nadradení diktovať ostatným ako majú žiť svoje životy. A pritom v mene svojho presvedčenia iba najviac ubližujú tým najzraniteľnejším.”