|
V týchto dňoch som sa na Sitdowne s Veronikou mala rozprávať s Kristínou Tormovou. Herečkou, moderátorkou, no teraz najmä matkou. A nielen tak hocijakou. Trojmatkou. A nielen tak hocijakou. Tromajtkou v digitálnej dobe. A to je, milí moji, poriadna nálož. Ja som len jednomatka v digitálnej dobe, a poviem vám, je to bizarná skúsenosť. A keďže o tom nemôžeme diškurovať naživo, zamyslela som sa nad tým aspoň tu. Takto, textovo - epidemiologicky bezpečne.
Ako zvládnuť materstvo a iné matky
Materstvo je samo o sebe čudesná vec. Veľmi krásna, občas veľmi náročná, občas na zrútenie. Veľa ľudí ma pred pôrodom varovalo – počkaj, keď budeš počúvať všetky tie nevyžiadané rady, keď ti bude každá matka, alias odborníčka na všetky témy ohľadom detí, rozprávať, čo robíš zle. Nože uvidíš ako Ťa budú tieto radodajky (autorka tohto termínu je naša Sitdownová takmer-hostka Kristína Tormová) otravovať! Ja som si to predstaviť nevedela. Teraz už viem.
Parafrázovaním nášho cteného ex-predsedu parlamentu, nikto totiž nedokáže tak „zhejtovať“ matku, ako matka matku. Prichádza to nenápadne. „Ty ešte dojčíš? A takto ju zdvíhaš? Ty piješ kávu? A takto sa stravuješ? Postupne to ide ďalej. Odchádzaš na tri hodiny od dieťaťa? Bude sa v puberte zajakávať. Dávaš ho málo/veľa na bruško? To budú o pár rokov ploché nohy! Batat ako prvý príkrm? V puberte obezitka ako vyšitá! Výnimkou nie sú ani urážky, ak si vyberieš iného odborníka, ako toho, koho Ti pani matka odporučila, prípadne diagnostike motorickej (ne)vyvinutosti Tvojho dieťaťa - na základe toho, že ho daná dáma videla tridsať minút. Kam sa hrabú neurológovia, fyzioterapeuti. Matka predsa vie najlepšie! A najmä, keď ide o cudzie deti.
🛒
Nad máločím sa mi rozum zastavuje tak, ako nad potrebou matiek hodnotiť, radiť a poučovať ich súputníčky. Je možné, že akonáhle sa z vás stanú dvaja, dostávate s dávkou pôrodných hormónov automaticky aj pocit, že sa v kombinácii s pár internetovými článkami, stávate profesorkou materstva. Ja som asi vštepovanie tejto danosti po pôrode zaspala.
Možno ste si práve pomysleli – o čom tá ženská rozpráva! Veď keď nechce kritiku, nech dieťa nezverejňuje na sociálnej sieti stoosemdesiat tisíc ľuďom na oči! Faktom ale je, že väčšinu z horeuvedených rád a komentárov som dostala od reálnych žien v mojom okolí, nie v bezpečnej bezbrehej anonymite internetu. Tam je to ešte len iná rozprávka!
Matky a sociálne siete
Klávesnica, fotka inej matky, WiFi pripojenie, sociálna sieť. Radodajkina rovnica snov. Tu poradím, tam pokritizujem, onam napíšem. Koľko radodajkiných rád som si prečítala napríklad pod fotkami Kristíny Tormovej, ktorá o materstve komunikuje veľmi otvorene. A koľko u seba. Niektoré zabolia, iné zamrzia, a občas sa nájdu aj také, čo pobavia. Neustále si pripomínam – ak by si bola vnútorne vyrovnaná matka, presvedčená, že odvádzaš pri dieťati výbornú robotu, tak by si nad tým všetkým mávla rukou. Lenže tu je ten problém.
Spolu s materstvom totiž mnohé z nás (hlásim sa prvá), dostali aj, ako ho volám ja, gén S. Teda gén spochybňovania sa. Zrazu to už nie je len o nás. Obrovská radosť prichádza s obrovskou zodpovednosťou, a neustálymi vnútornými otáznikmi. Robím toto dobre? Nepošliapem svojmu dieťaťu osobnosť? Pomáham mu dostatočne? Pomáham mu priveľa? Starám sa dostatočne? Starám sa priveľa? Montessori? Bezplienková metóda? Bio príkrmy? Šatka? Nosič? Očkovanie? Homeschooling?
K tomuto mentálnemu eldorádu pridajme nedostatok spánku, či sociálneho kontaktu, a zopár dobre mierených rád rodiny alebo priateľov, a ono sa ani netreba veľmi čudovať, že podľa odhadov až pätina matiek trpí popôrodnou depresiou.
Hovorí sa, že keď žena podporí ženu, veľké veci sa stanú. Pri matkách to platí trojnásobne. S troškou vtipu, pochopenia, a láskavosti od našich súputničiek sú aj detské koliky a prvé zuby znesiteľnejšie. Myslime na to, pri našich pobytoch na internete, na rodinnom obede, či na ihrisku. Myslime na to, že najlepšia rada je tá vyžiadaná. A teraz ma už ospravedlňte, bežím to hneď poradiť na Instagram!
