Čítali ste knihu od Rebeccy Solnit - Muži mi to vysvetlia? Veľmi zaujímavý projekt. Autorka vás vovedie do sveta, v ktorom žijeme, sme v ňom vstrebané a vlastne si to ani neuvedomujeme.
Jedna vec je, keď nás častujú muži radami v oblastiach, v ktorých sme výrazne skúsenejšie, vzdelanejšie, zbehlejšie - mansplaining. Je to, akoby niekoľkonásobnej matke nezadaný bezdetný muž radil, ako vymeniť plienky. Tam si pomyslíte svoje, keď ste unavené a podráždené, pošlete ho do preč a keď ste aspoň trochu pri sile, vymedzíte sa.
Iná vec je, keď vám začnú rozdávať nevyžiadané komentáre a rady, pretože sa im zdá, že by ste mohli tak celkovo fungovať v lepšej verzii samej seba.
„Dunning Krugerov efekt vraví, že menej kvalifikovaní ľudia, či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Takíto jedinci majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti, čo je spôsobené hlavne nedostatkom ich metakognitívnych schopností. Naopak kvalifikovaní ľudia podhodnocujú svoje schopnosti a preceňujú silu ostatných.”
Toľko stručne k teórii, ktorú je dobre si držať v hlavách, keď stretávate takýchto týpkov, kade chodíte.
Tento blog píšem ako reakciu na moje osobné skúsenosti z posledných mesiacov, ale z rozprávania s inými ženami viem, že moja skúsenosť nie je ojedinelá.
Náhodne ku mne pristupujú v podstate cudzí ľudia a komentujú mi veľkosť dekoltu, šírku bokov, postavu celkovo, cez držanie tela, čo mám na sebe, ako sa líčim, ako reagujem a ako inak by som mala, dokonca aký mám výraz na tvári. Všetko samozvaní experti na módu, štýl, vzhľad, fitness, etiketu, biznis.
Na to, ako je možné, že majú tú odvahu, už odpovedali páni Dunning a Kruger. Mám rada vedu v bežnom živote a tento racionálny vhľad mi pomáha aspoň trocha porozumieť tomu, pri čom sa mi zastavuje mozog. Že v ľuďoch v modernej spoločnosti víťazí zvieratko aj za cenu, že druhú osobu zrania.
Emočne je to pre mňa nepochopiteľné. V mojom svete a verím, že vo svete mnohých z vás, nemá žiadne pohlavie navrch, naše osobné svety sú proste naše a nech už sme akékoľvek, v každom momente sme najlepšou verziou seba samej. Lebo niekedy to inak a lepšie nejde.
Nemáme povinnosť nikomu skladať účty, nikomu nič dokazovať a už vôbec nie sa niekomu ospravedlňovať za svoj vzhľad. Empatia a slušné správanie stále nie sú základnou normou našej spoločnosti. A kým to tak nebude, nemôžeme čakať, že budú ženy vstupovať do diania v krajine. V krajine, kde vládne prízemnosť a mužské presvedčenie, že oni to jednoducho vedia lepšie ako my.