|
Pracujúcim matkám na vysokých pozíciách sa už roky venuje americká autorka a stĺpčekárka denníka Wall Street Journal Joann S. Lublinová. Podľa nej majú pracujúce mamy stále priveľa výziev, ktoré musia prekonávať nielen doma, ale najmä v práci. Práve rodina je pre ne vo veľkej miere istou brzdou v napredovaní v kariére. U mužov pritom niečo podobné neexistuje.
Lublinová už dlhodobo sleduje ženské biznisové líderky a za svoju prácu získala Pulitzerovu cenu. Vo svojej poslednej knihe Power Moms: How Executive Mothers Navigate Work and Life sa pozrela na život celej generácie žien a na to ako skĺbili materstvo s prácou.
Chcela však viac, túžila vedieť, čo sa v súčasnosti zmenilo pre matky, ktoré dnes majú pred päťdesiatkou a ako ich vysoké pozície ovplyvnili ich dcéry. Tie sú v mnohých prípadoch už dospelé a na vec sa pozerajú celkom inak.
„Celkovo sa im ako tínedžerkám nepáčilo, že ich mama im chcela posunúť každú výhodu zo svojich skúseností a priekopníckej práce. Ale potom, ako vstúpili do pracovného sveta, zrazu zistili, že majú tajnú zbraň. Ich mamy im vyšliapali cestičky a otvorili dvere a napokon – boli tými osobami, ktoré tu boli, keď prišli prvé problémy v práci,“ hovorí o knihe spisovateľka pre americkú mutáciu časopisu Forbes. Jednu kapitolu preto podľa svojich slov nazvala: Moja mama, moja koučka.
Hádky s partnermi a vplyv na deti
Mladé ženy však často poukazovali na problémy vo vzťahoch svojich rodičov. Otcovia a mocné matky častokrát navzájom „bojovali“. Ako povedala Lublinová, osobitne si spomína na príbeh dievčiny, ktorá si z detstva pamätá hlavne nekonečné večerné hádky rodičov. Hlavnou témou vždy boli matkine neskoré príchody domov z práce z banky, kde zastávala vysokú manažérsku funkciu. Jej muž, ktorý šéfoval vlastnej firme, mohol odísť z roboty kedykoľvek chcel, preto nemal pochopenie pre manželkine nekonečné nadčasy.
Ich dcéru to tak poznačilo, že si vybrala flexibilnejšiu profesiu. Ako nezávislá filmárka však robí všetko pre to, aby mala vždy čas na svoje deti . A hoci má schopného muža, ktorý sa rád postará o deti, ona cíti obrovskú vinu, keď musí ísť niekde mimo mesto na filmovačku.
Ilustračné foto - pexels.com
„Vyvstáva tu otázka: Prečo vysokopostavené mamy neustále cítia niečo, čo by sme mohli nazvať vinou pracujúcej mamy?“ pýta sa Lublinová. Má aj odpoveď: „Je to odraz našej spoločnosti. Stále máme iné očakávania od matiek, ako od otcov.“
Celkovo existencia tzv. „materskej viny“ nie je ničím výnimočným. Mnohé ženy sa boja, že zmeškajú niečo dôležité vo vzťahu k svojmu potomstvu. Aj americká novinárka sa s touto formou obviňovania stretla u mnohých žien, s ktorými pracovala na svojej knihe.
Niektoré ju cítia tak intenzívne, že sa celkom vzdajú svojej kariéry. Napríklad mladá žena, ktorej mama nikdy nebola doma, venuje celý svoj čas rodine a vyčíta si, aj keď hľadá opatrovateľku k svojmu dieťaťu, aby si mohla ísť na hodinku zacvičiť jógu.
.jpg)
Iná mladá matka, ktorá sa po materskej vrátila do práce, sa sťažovala na neustále dotieravé otázky od kolegov aj kolegýň. Všetkých zaujímalo, ako to všetko teraz zvláda. Ona sama vyhlásila, že sa čuduje, prečo sa to pýtajú len jej a nie aj jej manžela.
Ako to zmeniť?
Tak, kde je chyba? Je ňou možno fakt, že dievčatá sú od plienok formované tak, že majú byť milé, prispôsobivé a uprednostňovať iných pred sebou. No podľa Lublinovej dnes už veľkú mieru zohrávajú práve „power moms“, ktoré napríklad svojich synov vychovávajú úplne inak, ako to bolo u generácií ich otcov a starých otcov.
Podľa sociologičky Marcely Šarvajcovej sa ženám častejšie darí efektívne plniť obidve úlohy - aj úlohu matky, aj riadiacej pracovníčky. „Kľúčovým v týchto pozitívnych príkladoch je ale rola otca a iných členov rodiny, ako aj vzdelávacích a voľnočasových inštitúcii pre deti,“ hovorí pre Ženy v meste.
Ilustračné foto: pexels.com
A práve tu mnohé mamy robia veľkú chybu – nevedia požiadať o pomoc. Otcov svojich detí niekedy ani nepustia „k činu“. Podľa odborníčok je dôležité dať im viac dôvery. Možnosťou pre takéhoto muža je ísť na materskú dovolenku. Avšak, mužov odrádza aj to, že na takéhoto otca sa spoločnosť ešte stále pozerá krivo.
A ako to vidí sociologička? „Vo všeobecnosti, podľa môjho názoru platí, že matka, ktorá zvláda náročnú prácu (veľakrát skôr psychicky) a zároveň sa po práci teší na rodinu, relaxuje s deťmi a plne sa im venuje, je pre rodinu, ako aj pre spoločnosť, obrovským prínosom a pre deti veľakrát pozitívnym vzorom,“ hovorí Marcela Šarvajcová.
„Tento stav je však možné považovať do istej miery za ideálny a teda existujú aj prípady, kedy úspešné ženy nechávajú aj tú emocionálnu stránku starostlivosti o dieťa na iných osobách, zväčša otcoch a starých rodičoch. A to, obzvlášť v útlom veku dieťaťa, môže spôsobovať deťom stres a znížený pocit bezpečia,“ upozorňuje.
Podľa nej je kľúčovou chýbajúca podpora žien zo strany štátu a spoločnosti. „Treba dosiahnuť, aby ženy mohli realizovať svoj pracovný život podľa svojich preferencií a nemuseli žiť stereotypom, že vedúce a riadiaci funkcie sú primárne určené mužom a život v domácnosti iba ženám,“ uzatvára odborníčka.
