|
O tejto téme sa mi nepíše ľahko. Prečo? Lebo je to medzi ženami ešte stále tabu. No nezávisle na sebe mi život prihral do cesty niekoľko žien, s ktorými sme o tom začali vášnivo diskutovať. A keďže na náhody neverím, rozhodla som sa ísť do toho. Robím to pre seba, pre ne a aj pre mnohé, čo sa o tom boja hovoriť. Je to téma odmietnutia materstva.
Sú ženy, ktoré sa rozhodnú dobrovoľne nebyť matkami. Majú na to rôzne dôvody - v zásade, čo nás do toho. Môžu nimi byť, majú na to vek aj zdravotné prepoklady, ale necítia to tak. Mnohé majú partnera, mnohé práve kvôli tomu partnerstvo ukončia - partner to neakceptuje. Materinský pud, najsilnejší z ľudských pudov, prosto necítia. Bolo by to v poriadku, no ich okolie na to nie je pripravené.
Už od veku 30 rokov sa vás začnú postupne viacerí blízki ľudia pýtať na rodičovstvo. “No, kedy sa vezmete? Dieťa už plánujete? Ale kedy, veď už nie si najmladšia.” V tridsaťpäťke sa vás pýtajú na to, či je nejaký problém. Automaticky vás zaradia do kategórie - neplodná, prípadne, ak nemáte partnera zisťujú vašu orientáciu. “Nie je ona náhodou lesba?” Poznám ženu, ktorá už v mladšom veku povedala, že nechce mať deti. Ani jedna reakcia okolia nebola prijímajúca. Zväčsa si vypočula vety: “No ty si to ešte rozmyslíš!” a “Raz to budeš ľutovať.” Dnes má viac ako 40 a neľutuje.
“Nemáš deti, lebo si príliš sebecká a pohodlná!” Aj toto si občas vypočujú dobrovoľne bezdetné ženy. “Áno, dieťa, to je obeta, o to sa treba starať a ty si si už zvykla na svoj pohodlný život bez stresu. A si kariéristka, všetok čas venuješ len práci a sebe”. Mnohé ženy vyčítajú bezdetným ženám egoizmus a dávanie seba na prvé miesto. Nevylučujem to. Rozhodnúť sa nemať dieťa môže byť pre niekoho aj prejavom egoizmu - ale prečo by naň nemal mať právo? Komu ubližuje tým, že sa dobrovoľne a slobodne rozhodne nemať deti? Je to určite lepšia a menej egoistická voľba, ako ich mať a starostlivosť o ne delegovať na niekoho iného (babičky, prababičky, tety, aupairky).
Máme hlboko zafixované, že materstvo je naša rola. Že ju musíme naplniť bez ohľadu na to, ako to cítime. Vždy si spomeniem na film Hodiny. Je presne o tejto téme. O téme ženskej a materskej úlohy v spoločnosti. Je aj o matke, ktorá opustila svoje dve deti, lebo jednoducho úlohu matky neustála. Ak by zostala, skončilo by to tragicky. Žila v dobe, kedy nemala možnosť byť bezdetnou a slobodnou ženou. Preto radšej odišla a svoje deti nechala vyrastať s ich otcom. Podľa jej vlastných slov “nemala na výber”. Verím tomu.
Materstvo nie je niečo, čo je povinné cítiť a chcieť. Ak má žena takú potrebu, túži po bábätku a splní sa jej to, je to požehnanie, radosť a láska. No nikdy to nemôžeme stavať do role povinnosti. Sama som matkou jedného dieťaťa a mnohokrát som si na svoju adresu vypočula množstvo narážok. Prečo som to urobila vlastnému dieťaťu, že mám iba jedno? Druhé dieťa sa už pri prvom dá zvládnuť ľahko….Už len fakt, že som sa dobrovoľne vzdala možnosti mať viac detí, ľudí okolo mňa iritoval. Chceli počuť, že sa snažíme, ale nejde to. Alebo, že to bude neskôr. Ale nie to, že JA už nechcem mať ďalšie deti.
Deti sú úžasné a skvelé bytosti a mali by sa rodiť maminám, ktoré po nich túžia a naozaj ich chcú. A tie maminy by mali rešpektovať, že na svete sú aj iné ženy - láskavé, dobré, silné a schopné, ktoré sa dobrovoľne rozhodli nebyť mamou. Hlboko sa skláňam pred všetkými, ktoré sú dobré mamy aj pred tými, ktoré sú šťastné a spokojné nemamy. Nie sme z inej planéty a mali by sme vedieť spolu nažívať bez vyhrážok typu: “Ešte to budeš ľutovať.”
Na záver na odľahčenie ilustrácia vtipom, ktorý mi povedala jedna mama, s ktorou sme túto tému rozoberali a vidí ju podobne ako ja. Žena stretne na ulici svoju kamarátku, ktorá je čerstvo vydatá a hovorí jej: “Gratulujem, ty si sa konečne vydala, určite sa poponáhľate aj s bábätkom. No, ty musíš byť šťastná! Mladá žena odpovie: “Áno musím.”
