Bol 1.apríl, keď mi lekárka oznámila, že k ani nie ročnej dcére nám pribudnú dvojičky. Stále čakám, ako mi povie “prvý apríííl”, ale deti sú už von a stále nič. Tak si žijeme zrazu päťčlenná rodina, vlastne šesťčlenná, keďže aj náš pes je členom rodiny. Neočakávane, so 17 mesačným rozdielom medzi deťmi, rýchlo, hekticky, chaoticky, ale šťastne. 
 
Prvé mesiace môjho dvojtehotenstva som naďabila na také zaujímavé reakcie, že som sa rozhodla ich zužitkovať na- pre ľudstvo veľmi potrebnú- sociologickú štúdiu. Vyšlo mi, že informácia o očakávaných dvojičkách k ročnému dieťaťu spôsobila šok najmä bezdetným dámam, mnohým aj nespavosť či vyrážku. Naopak, najviac sa z dvojičiek tešia muži (lebo však prd vedia, povie si teraz nejedna matka).
 
Ale nie, dámy, oni dobre vedia... môj muž je doteraz najväčší samec z okolitých samcov. Samozrejme, smiech ho prešiel, už pričuchol realite. Ženy detné radšej len sklopili zrak a povzbudili. No a poznám pár ľudí, ktorí by tento stav naozaj prijali. Pár doslova. Jeden muž a jedna žena.
 
No ale najlepšiu reakciu zabila jedna pani hovoriac svojej dcére: „Pozri Marienka, to je tá pani chudera! Ona čaká k 1,5 ročnému dieťaťu dvojičky! Chudera!“ Musela tú chuderu zopakovať dvakrát, lebo však to sa len tak nevidí. Bolo také vtipné vidieť to zdesenie v cudzích očiach, že sa na tom dodnes smejem. Viete, denne počúvam, “ja si to neviem predstaviť”. Ale však ani ja. Preto si nepredstavujem.
 
Lebo by som si predstavila seba na pláži- nie v kuchyni, cez plece osuška - nie detská grcka, v ruke drink- nie mlieko, v noci párty s dospelými, nie s deťmi a ráno vylihovanie v posteli- nie rev troch detí naraz. Kto k nám príde, určite aspoň pol roka nezarobí na dieťa, lebo však chaos. Hračky všade, plienky všade, deti všade (inak pozor, kam si sadnete u nás návšteve, lebo tam kľudne môže ležať dieťa...).
 
Ja páchnuca od grcky, muž zúfalý (tiež nie zrovna voňavý), pes na antidepresívach (tiež smradľavý, ale nie od grcky)... kam stúpiš, tam kocka z lega, kam pozrieš, tam otlačka detských rúk. Všade visí plienka alebo opratá bielizeň. Alebo osratá bielizeň. Takže nepredstavujte si to. Lebo horšie môže byť. Napríklad dnes som čítala na Facebooku „My máme 6 detí, z toho dvakrát po sebe dvojičky .“ No to si naozaj neviem ani len predstaviť! 
 
Kadečo ľudí zaujíma, ale najkreatívnejšia z otázok je zatiaľ: A to ste plánovali? 
 
Pravdaže plánovali. A keďže ja nie som mrcha, podelím sa s návodom. Boli sme normálne u jednej pani doktorky, mala titul z Melmaku, čo je dobrá lekárska škola. Tak reku, že skúsime. A ona, že treba urobiť vývar z kuracieho oka, hadej kožky a trikrát si dať keks. Keks. Nie sex. A bolo tam s nami aj dosť iných párov, čo tiež chceli dvojičky, ale teraz ich stretávam s jedno-kočíkom. Nuž, vážení, ono je to rozdiel, kuracie a kurie oko. A potom vznikajú nedorozumenia...