Nedávna pandémia priniesla renesanciu čítania. Vzrástol záujem o čítanie kníh vo všetkých podobách, no na druhej strane výskumy zaoberajúce sa sledovaním čítania a čitateľov naznačujú zaujímavý trend, ktorý má v budúcnosti narastať: pretrvávajúci pokles záujmu o knihy u chlapcov a mužov takmer v každej sledovanej krajine. Ženy majú prevahu aj medzi profesionálnymi čitateľmi (áno, existujú ľudia, ktorým za čítanie kníh platia); v USA z celkového počtu 6 621 zamestnaných čitateľov je až 64,3% žien.

V nadväznosti na túto informáciu ma zaujala diskusia pod článkom o novej knihe slovenského spisovateľa, v ktorej sa objavila krátka výmena názorov na tému, že nastal čas, aby sa vo svete kníh zaužíval pojem literatúra pre mužov či mužská literatúra ako ekvivalent k pojmu ženská literatúra, pod ktorým si väčšina z nás predstaví romantické knihy, niečo medzi Jane Austenovou, Danielle Steelovou a Colleen Hooverovou.

Prečo nie je v kníhkupectvách Mužská literatúra? 

Knihy v kníhkupectvách a knižniciach sa delia do najrozmanitejších kategórií: podľa témy, jazyka, žánru, dokonca najnovšie podľa farby obálky, keďže predajcovia kníh sú vraj často bombardovaní otázkami o červenej knihe, vlastne nie, už si spomínam, bola oranžová... Alebo ružová? Bežné je oddelenie pre detskú a tínedžerskú literatúru, nechýba vyčlenenie pre YA (rozumej knihy pre mladých dospelých), beletriu oddeľujeme od náučných kníh, krimi od ezoterických, tak prečo nezaviesť aj delenie na mužskú a ženskú literatúru?

Dávalo by to zmysel. Tak ako sú ružové knihy o princeznách pre dievčatá a tie so žltými bagrami pre chlapcov. Aspoňže knihy o zvieratkách zastupujú rodovú neutralitu a aj sekcia pre seniorov by mohla zostať príjemne bezpohlavná – tam by sme zaradili knihy o návrate k minimalizmu v skriniach, rady ako na vysoký krvný tlak, sudoku, písanie správ vnúčatám (LOL) či ako napísať závet.

Žarty bokom, predstavme si, že naozaj v kníhkupectve vytvoríme policu s názvom Mužská literatúra. Čo by sme do nej uložili?

Už viem! Coelha presunieme medzi ženské knihy, verneovky a mayovky sú pre deti, ale pekne by sa tu vynímal Tolkien a dajme sem aj Ballu s Rankovom a pred neho Pišťaneka, všetkých pekne podľa abecedy. Mužom by delenie kníh podľa farieb nesedelo. Hemingwaya a Millera uložíme vedľa Kerouaca, za ním šupneme Kunderu (jeho posledná kniha môže ísť aj do oddelenia pre seniorov, občas sa zrejme nevyhneme presahu) a Juliana Barnesa na začiatok poličky, nezabudnúť na Houellebecqa a Handkeho. Moment, tých všetkých som čítala a páčili sa mi... Hovorí to niečo o mne? Mám azda pochybovať o svojej ženskosti? Alebo hovorí niečo o mužoch to, ak vedome či nevedome odmietajú siahnuť po knihách napísaných ženami, so ženskými hrdinkami či s tzv. ženskou tematikou, ako to naznačujú rozmanité prieskumy o preferenciách medzi čitateľmi?

Kniha nemá rod, nemala by mať

V roku 2019 získali prestížnu Brookerovu cenu nie jedna, ale dve spisovateľky: Margaret Atwood a Bernardine Evaristo. Kým čitatelia Juliana Barnesa a Yanna Martela (tiež sú nositeľmi Brookerovej ceny) sú v mužskom rode zastúpení štyridsiatimi percentami, medzi čitateľmi kníh Margaret Atwoodovej je ich iba 21%.

“Viem to už dlho, mužov skrátka naša literatúra nezaujíma,” tvrdí  Bernardine Evaristo v rozhovore pre The Authority Gap. “Naša literatúra je jednou z ciest, v ktorej preskúmavame rozprávanie, objavujeme naše myšlienky, rozvíjame náš intelekt, predstavivosť. Keď píšeme ženské príbehy, píšeme o skúsenostiach žien. A hovoríme o mužskej skúsenosti cez ženskú perspektívu. Ak ich to nezaujíma, o niečom to svedčí a je to tiež veľmi znepokojujúce.”

Kniha nemá rod, nemala by mať a predsa sa prieskumy zhodujú v tom, že muži len málokedy siahajú po knihách napísaných ženami, hoci opačne to neplatí. Percentá sú príjemne vyrovnané len pri náučnej a odbornej literatúre, ale aj tu muži siahnu skôr po knihách napísaných mužom, zatiaľ čo ženy pohlavie autora neriešia. Aj z toho dôvodu viacero ženských autoriek vydáva knihy pod mužským pseudonymom.

Britská spisovateľka Dolly Alderton získala za svoje memoáre Everything I Know about Love prestížnu cenu za najlepšiu autobiografiu. Napriek tomu v Británii kniha mužov takmer nezaujala, o interview ju žiadali iba ženy a noviny a časopisy jej knihu prezentovali ako niečo špecializované. Autorka sa ohradila, že ženská skúsenosť nie je predsa špeciálna skúsenosť, spoločnosť by o ňu mala prejavovať záujem univerzálne, ženy sú predsa súčasťou spoločnosti!

Aj kniha od ženy a o ženách má mužom čo ponúknuť

Je načase, aby muži zahodili skepticizmus a domnienky, že ženy nevedia dobre písať, že nepíšu o témach, ktoré ich zaujímajú, nemôžu sa vhĺbiť do myslenia a konania mužských postáv, nevedia, nemôžu, nedokážu....

Skúsme z nášho myslenia preškrtnúť to pomyselné NE a ALE a nahraďme ich vlastnou skúsenosťou. Aj kniha napísaná ženou o ženách má čo ponúknuť mužom a chlapcom, žijeme predsa v prepojenom svete matiek, otcov, sestier, bratov, spolužiakov, kolegýň, vedkýň,...

Knihy nás učia sprostredkovane o svete, v ktorom žijeme. Otvárajú nám oči, učia väčšej empatii, tým ako sprostredkovávajú vnútorný svet postáv a pohnútky ich konaní. Bola by škoda obmedzovať sa (či už zámerne alebo celkom nevedome) a ukracovať sa o celú škálu pocitov a skúseností druhého pohlavia.

Tak čo, páni, skúsite to? Po akej knihe siahnete? Ak si neviete rady, pozrite si rebríčky renomovaných literárnych súťaží, možno budete prekvapení, koľko ženských autoriek sa medzi nimi nachádza.