Mám okolo seba početnú skupinu detí od päť do sedemnásť rokov a cestou cez Žiarsku dolinu príde na pretras to i tamto: „Môj dedo stále pozerá ruskú televíziu a tvrdí, že aj v Buči boli najatí herci.“ Násťročný Jakub vie, že jeho dedo nie je osamelo žijúcim horalom bez pripojenia na wi-fi, ale vysoko postaveným lekárom v slovenskej nemocnici. Krútime spoločne hlavou a tu sa nám pod nohy pripletie slovíčko hoax. Niektoré deti vedia, čo označuje, iné len matne tušia, pre tie najmenšie je dôležitejšie to, či si môžu vyzuť topánky a behať bosé po potoku. Schyľuje sa k búrke. Kým sa utekáme skryť, dohodneme sa, že do ďalšej túry pozbierame hoaxy a potom si ich povymieňame ako kartičky futbalistov a nálepky s Elsou a Annou.

62% Slovákov vníma Rusko ako hrozbu

Mimovládna agentúra GLOBSEC, ktorá si dáva za svoj cieľ výmenu informácií pre lepší a bezpečnejší svet, vydala v minulom roku správu, v ktorej naznačila vývojové trendy v 9 európskych krajinách. Prieskum sa zameral na krajiny, ktoré v minulosti zažili okupáciu či agresiu zo strany Ruska. Pri skúmaní trendov a výpovedí vyhodnotili, že 62% Slovákov vníma Rusko ako hrozbu, kým tretina respondentov ako dôležitého strategického partnera pre našu krajinu. To asi nikoho veľmi neprekvapilo, no zaujalo ma, že Slovensko si (spolu s Bulharskom) uchmatlo vavrínový veniec v kategórií konšpiračných teórií, ktorým verí až 54% respondentov.

Podľa prieskumu väčšina Slovákov neverí v existenciu demokracie, pretože svet riadia skryté elity. Viac než polovica slovenských respondentov má strach z liberálnej demokracie a 42% sa obáva západnej spoločnosti a jej spôsobu života. Jedným z dôvodov rastúceho strachu a nedôvery je šírenie neoverených informácií, poplašných správ, zámerne manipulovaných faktov, jednoducho hoaxov.

Čo to vlastne ten hoax je?

Zabŕdla som do knižnice a v etymologickom slovníku som slovo hoax veru nenašla. Pri kombinácii h+o začíname s hó, ktoré odkazuje šípkou na hohó a hoci tu istú spoločnú črtu so slovom hoax tuším, nasledujúci termín je hobby. Nuž áno, pre niekoho môže byť vytváranie hoaxov koníčkom na spestrenie si dní. Pátram ďalej. Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV ma odkazuje na ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022, kam sa už hoax neúnavným používaním dostal (Hurá!), no obsah pojmu si môžem akurát tak vyšpárať z nosa. Ale no, to sa predsa v slušnej spoločnosti nerobí! Okrem toho, v nose sa dejú iné zaujímavé veci, napr. ak vám počas pandémie robili PCR test, tak je vysoko pravdepodobné, že vám do nosa naimplantovali čip. Tušíte správne, začína prihorievať a my sme o krok bližšie k odhaleniu toho, čo sa ukrýva pod slovom hoax.

Jazyk je živý organizmus a tak zrejme nikoho veľmi neprekvapí, že sa v ňom udomácňujú novotvary, cudzinou zaváňajúce -izmy a kadejaké paškvily. Len čo pootvoríme dvere novotám, už sa v ňom udomácňujú a tvária sa ako súčasť materinského jazyka. Aj taký hoax:  kde sa vzal, tam sa vzal, inokedy by sme to, čo toto slovo v sebe zahŕňa, nazvali sprostosťou, šírením klamstiev, blbosťou na entú a podobne, dnes to všetko zmetieme zo stola pod jeden termín - HOAX. A ten hoax má krásny plášť, ako v tom mýte, kde pravda ostala nahá a zahanbená, honosí sa niečím, čo mu nepatrí, neprináleží, lenže koho dnes pravda zaujíma?

Hoax zneužíva dôverčivosť

Slovo hoax sa k nám prepašovalo z angličtiny, kde sa používa vo význame slova klamstvo, podvod, niečo vypovedané so zlým úmyslom naviesť na to, aby ten druhý veril niečomu, čo nie je pravda. Zneužíva dôverčivosť, s úsmevom a priamym pohľadom do očí bude tvrdiť, že pruhy na oblohe, ktoré zanechávajú motory lietadla, šíria kovid a západné elity s ním úmyselne práškujú vaše zeleninové políčko.

„Prestav si, čo mi XY povedala. Vraj kráľovná Alžbeta II. žila tak dlho preto, lebo každý deň pila detskú krv,“ vraví mi mama a hoci je to vážne obvinenie, je nám do smiechu. XY je bývalá lekárka. Má počítač a veľa voľného času, tak si dôchodok kráti čítaním správ. Lenže nie je správa ako správa. Ak by vzhľadom na svoje vzdelanie začala pochybovať o tom, čo sa tvári ako zaručená informácia a teda, že pitie krvi asi len ťažko môže pôsobiť ako omladzujúca kúra (hoci na Slovensku by sme mohli vzhľadom na obľubu Nižnánskeho knihy Čachtická pani trošku privrieť oči a tváriť sa, že niečo na tom je), tak ešte vyvstáva otázka, odkiaľ tú krv brala. Ach, taká drobnosť! Bola to kráľovná, určite mala prístup ku všetkému. Možno aj tajnú chodbu do okolitých nemocníc, kde si na transfúznom oddelení ulievala z krvi detí. Dúfajme, že len tých s modrou krvou.

Občas je naozaj ťažké neveriť

Čím to je, že sa hoaxeri (oblbovači, švindliari) tešia takej veľkej popularite? Prečo počet hoaxov a ich prívržencov narastá, napriek tomu, že druhý tábor sa ich snaží dôkazmi presvedčiť o tom, že ich tvrdenia sú nepravdivé? Prečo nestačí vysvetľovať a argumentovať? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď – niektorí to robia pre zábavu, iní kvôli peniazom a veľká skupina šíriteľov hoaxov to robí skrátka preto, lebo naozaj veria, že šíria pravdu, ktorú sa niekto iný snaží zamlčať.

Možno je viera niečo, čo máme zakódované v genetickej výbave. A ak už raz v niečo uveríme, ťažko sa nám podarí preprogramovať sa, prijať iný názor, skôr máme tendenciu vyhľadávať hoci aj obskúrne zdroje, ktoré nám potvrdia to, v čo sme uverili. Občas je naozaj ťažké neveriť. Veď ak niekto tvrdí, že čím viac idete na juh, tým je tam teplejšie, je to logicky pravda, prečo inak by sme cestovali na dovolenky do Grécka? Takže známy slovenský cestovateľ určite klamal, ak rozprával v médiách o svojej ceste na Južný pól a akomsi bielom pekle. V skutočnosti je Južný pól turisticky poddimenzovaný len z toho dôvodu, že je to exkluzívna destinácia pre boháčov typu Soros. Ten náš cestovateľ bol určite veľmi dobre zaplatený, aby tvrdil niečo iné. Ďalší hoax. Na sociálnych sieťach celkom úspešný.

Ak natrafíte na hoax, nahláste ho

Podľa rôznych zdrojov k najviac ohrozeným skupinám náchylným veriť hoaxom patria veľmi mladá a výrazne staršia generácia. Jedna vec je učiť deti na školách kritickému mysleniu a overovaniu si faktov, druhá je rozprávať sa a zisťovať, čo ľudí vedie k tomu, že veria neovereným a falošným informáciám. V spleti informácií nie je ľahké vyznať sa a oddeliť zrno od pliev, preto by sme mali dávať prednosť oficiálnym zdrojom, ktoré nevyvolávajú za každú cenu kontroverzie a nejde im len o palcové titulky a vyvolávanie obáv.

Dnes sa za šírenie nepravdivých tvrdení nestínajú hlavy a neupaľujú ľudia na námestiach, no v minulosti sa to dialo aj v prípade šírenia pravdivých myšlienok, takže zázraky na počkanie nečakajme. Avšak bola by škoda mávnuť rukou a nechať hoaxy, nech si žijú svojím životom, čo ako zábavné sa nám zdajú. Sociálne siete sú živnou pôdou pre šírenie dezinformácií, prečo nebojovať rovnakými zbraňami ako hoaxeri? Ak natrafíte na hoax, môžete ho nahlásiť, napríklad aj na facebookovej stránke Polície Slovenskej republiky.

Mimochodom, už ste počuli, že Slovenská republika pripravuje mobilizáciu občanov do vojny na Ukrajine? Ak ste sa aj vy zaradili k viac než 40 000 občanom, ktorí sa rázne vyslovili proti nasadeniu do bojov, vedzte, že policajný zbor už nejaký čas aktívne vysvetľuje, že ide o hoax. Čoskoro budú mať opäť plné ruky práce, počet hoaxov bude s blížiacimi sa voľbami narastať. Túto informáciu nemám overenú, je to len intuícia.