|
Jej starý otec Eduard Alver bol jedným zo zakladateľov prvej Estónskej republiky v roku 1918 a do roku 1919 bol prvým šéfom miestnej polície.
Kajin otec Siim Kallas bol bojovníkom za osamostatnenie Estónska, ktoré bolo pod okupáciou Sovietskeho zväzu. Okrem toho, že založil Reformnú stranu, bol dlhoročným štátnikom na rôznych ministerských postoch a v rokoch 2002 a 2003 aj estónskym premiérom. Neskôr pôsobil ako eurokomisár.
Zaujímavý príbeh má aj Kajina mama Kristi Kallasová, ktorú ešte ako niekoľkomesačné bábätko spolu s mamou a starou mamou násilne deportovali z Estónska na Sibír, kde žila až do svojich desiatich rokov.
Kaja Kallasová, rodáčka z hlavného mesta Talinn, má politiku v krvi. Tento týždeň zasadla ako prvá žena do premiérskeho kresla Estónska.
Kaja spočiatku o politike neuvažovala, rozhodla sa pre právnické povolanie. Vyštudovala právo na University of Tartu a tiež ekonomiku a obchod na Estonian Business School. Najprv začala pracovať ako právnička a dokonca bola spoločníčkou v právnickej kancelárii, no napokon uprednostnila politiku.
Kaja Kallasová - vzdala sa europoslaneckého mandátu
Najprv sa stala poslankyňou v estónskom parlamente, kde pôsobila aj vo Výbore pre ekonomické záležitosti. V roku 2014 sa stala europoslankyňou.
V roku 2018 ju zvolili za šéfku Estónskej reformnej strany, ktorú založil ešte jej otec. Vzdala sa europoslaneckého mandátu, vrátila sa do domácej politiky, aby zabojovala o voličské hlasy vo voľbách. V roku 2019 síce vyhrala voľby, no strana nebola schopná zostaviť koalíciu.
Tak sa stalo, že konkurenčná Estónska strana stredu sa spojila s krajne pravicovou EKRE. Spojenectvo premiéra Juriho Ratasa však dlho nevydržalo. Neustále ho podkopávali aj škandalózne vyjadrenia členov EKRE, najmä ministra vnútra Marta Helmeho. Ten napríklad veľmi nevhodne komentoval novú fínsku premiérku Sannu Marinovú alebo útočil na Joea Bidena, ktorý je dnes americkým prezidentom.
Za jeho výroky sa musela estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová zahraničným partnerom opakovane ospravedlňovať.
Ratasovi však napokon zlomil krk korupčný škandál, pre ktorý začiatkom tohto roku podal demisiu. Uvoľnil tak cestu Kallasovej, ktorá spojila sily s jeho centristami, no Ratasovi sa v jej kabinete neušlo miesto. Namiesto toho v nej zasadne až sedem žien. Kallasovej totiž záleží na rodovej vyváženosti.
„Opäť začneme budovať vzťahy s našimi spojencami, susedmi a pokúsime sa obnoviť dobré meno ako krajiny, do ktorej je dobré investovať,“ povedala pre Reuters po tom, ako prebrala premiérsky post. Jej prvá cesta ako premiérky nepovedie do Lotyšska ako býva zvykom. Navštívi Fínsko a jeho premiérku, ktorú estónski politici urážali a bude sa snažiť zlepšiť reputáciu svojej krajiny.
Jej prioritou bude aj boj s pandémiou koronavírusu.
Kallasová - rodina a vzťahy
V súkromí je Kallasová manželkou a mamou deväťročného syna Stena. Toho má s bývalým partnerom Taavim Veskimäkihom. Šepkalo sa, že ich vzťah krachol kvôli Kajinej kariére europoslankyne a častým cestám do Bruselu. Či je to naozaj pravda, to nikdy nepriznala.
Naopak, neostala dlho sama. V roku 2018 povedala v úzkom rodinnom kruhu „áno“ investičnému bankárovi Arvovi Hallikovi. Nebolo to jej prvé manželstvo. Raz už bola vydatá za Roometa Leigera, s ktorým sa vzali v roku 2002.
Kallasová to nebude mať ľahké. Mnohí ju označujú za protekčné dieťa, ktorému cestu vyšliapal otec. „Prečo je v Estónsku také ťažké pochopiť, že žena môže niečo dosiahnuť aj sama? Myslieť si, že za každým úspechom ženy stojí muž, či už otec, brat, alebo manžel, je nespravodlivé a ponižujúce vo vzťahu k ženám,” vyjadrila sa pre estónsky denník Õhtuleht.
Priznala, že v minulosti dostávala dobré rady, aby zo seba urobila väčšieho „chlapa“, teda aby nosila nohavice, ostrihala si vlasy, bola agresívnejšia a dokonca, aby hovorila hlbším hlasom. „Znelo mi to, ako že mám byť viac maskulínna. Uvažovala som, že keďže väčšina lídrov v našej krajine boli muži, ľudia si môžu pomyslieť, že niečo so mnou nie je v poriadku, lebo som iná. Ale so mnou je všetko v poriadku, len som iného rodu,“ povedala politička.
Kallasová má teraz dva roky na to, aby ukázala, čo v nej naozaj je. Ďalšie parlamentné voľby totiž budú na jar 2023.
