|
Menej hyperaktivity a viac sebakontroly v školskom veku. Taký vplyv má hra otcov s deťmi vo veku od nula do troch rokov. Áno, v tomto veku otcovia najčastejšie svojich potomkov vyhadzujú do vzduchu, robia s nimi lietadielka, či ich nosia na koni. Kto si myslí, že tieto divoké hry sú len akési nezmyslené šantenie, mýli sa.
K tomuto zisteniu prišiel tím, v ktorom spojili sily výskumníci z univerzity Cambridge a ľudia z nadácie LEGO. Tí pozorovali otcov a matky pri hre so svojimi drobcami. Všimli si, že hoci bolo prítomných niekoľko spoločných prvkov – hry žien a mužov sa líšili v istom smere. Otcovia sa prikláňali najčastejšie k fyzickému spôsobu – ako šteklenie, naháňačky alebo hra s loptou.
Výskumníci tiež použili dáta zo 78 európskych a amerických štúdií, ktoré boli zverejnené medzi rokmi 1977 až 2017. Výsledkom je fakt, že práve divoká hra s otcom je kľúčom k schopnosti lepšieho sebaovládania.
Otcovia sú iní
O tom, že rola otca je v živote dieťaťa veľmi dôležitá, niet pochýb. „Hra otcov s deťmi, hlavne chlapcami je viac akčná, energická, hlučná. Otcovia podporujú súťaživosť, rozvíjajú motorické zručnosti chlapcov, teda šikovnosť, dodávajú odvahu, aby sa chlapci prekonávali a nebáli sa. Viac sa hrajú aj agresívnu hru s rôznymi vojakmi, postavičkami, zvieratami a hrajú viac pohybových hier. To sú rôzne športy na dvore, futbal, hra s loptou, hra v bazéne,“ povedala pre Ženy v meste detská psychologička Silvia Érseková.
Prečítajte si
Pri hrách s dcérami sú opatrnejší. „Prispôsobujú sa ich hre, vyjadrujú starostlivosť, sú viac nežní - už v tomto útlom veku ukazujú, aké správanie by mali dievčatká očakávať od mužov,“ dopĺňa Érseková.
No ako to všetko vplýva na samotné sebaovládanie človiečika? „Fyzická hra vytvára zábavné a vzrušujúce situácie, v ktorých deti musia uplatňovať sebareguláciu. Možno budeš musieť ovládať svoje sily, naučiť sa, kedy už veci zašli priďaleko - alebo možno ti tvoj otec náhodou šliapol na prst a cítiš sa skľúčene,“ citoval The Guardian jedného z autorov štúdie, profesora Paula Ranchandaniho.
Ilustračné foto - pexels
Podľa neho je čas s otcom bezpečným prostredím, v ktorom si deti môžu precvičiť, ako majú v budúcnosti reagovať. „Ak zareagujú nesprávne, budú o tom hneď vedieť, ale nie je to koniec sveta - a nabudúce si možno spomenú, že sa majú správať inak,“ dodal.
Podľa spoluautorky Dr. Ciary Lavertyovej z Nadácie LEGO, ich zistenia naznačujú, že je potrebné vytvoriť priestor pre rodičov na hranie sa s ich deťmi počas prvých rokov. „Dnes je bežné, že napríklad muži, ktorí vezmú svoje dieťa do nejakej rodičovskej skupiny zistia, že sú tam jediným otcom. Začína sa diať kultúrny posun, ale musí sa toho stať omnoho viac. “ povedala.
Vplyv hry na deti
No ani deti, ktoré vyrastajú len s mamou, nie sú vo veľkej nevýhode. Podľa výsledkov štúdie všetky interakcie medzi rodičmi a deťmi v prvých rokoch života súvisia s pozitívnejšími kognitívnymi a sociálno-emocionálnymi výsledkami pre deti.
„Jednou z vecí, na ktoré náš výskum opakovane poukazuje, je potreba meniť typy hier, ku ktorým majú deti prístup, a matky môžu, samozrejme, podporovať aj fyzické hry s malými deťmi,“ dodal Ranchandani.
Podľa Érsekovej je pre deti hra ako taká nesmierne dôležitá a má blahodárny vplyv nielen na intelektuálny a sociálny vývoj, ale aj na telesný rozvoj. Pomocou najmä voľnej hry sa dieťa vyrovnáva so svojimi pocitmi, prispôsobuje sa zmenám a tiež sa učí nadväzovať vzťahy – či už s kamarátmi alebo so súrodencami.
Odborníci preto radia, aby rodičia trávili čas so svojimi potomkami plnohodnotne. Neznamená to, že by mali skladať náročné puzzle alebo čítať encyklopédie. Stačí, aby sa nenechávali vyrušovať správami v televízii alebo telefónnymi hovormi. A aj taká hra na lietadielko alebo obyčajné vyskakovanie má pre dieťa mimoriadne pozitívny vplyv.
