|
Hovorili o nej ako o jednej z prvých slovenských feministiek. Spisovateľka Hana Gregorová sa však, paradoxne, preslávila skôr ako Tajovského manželka. Treba však priznať, že práve jej sobáš bol pre ňu skutočným vyslobodením.
Hana Gregorová študovať nemohla
Hana Gregorová sa narodila v roku 1885 v Martine do rodiny farbiara Lilgu. Mala sedem súrodencov, ona bola druhá najmladšia. Keď mala 15 rokov, zomrel jej otec a ona musela matke pomáhať v domácnosti aj v živnosti. Nadanú dievčinu to však ťahalo celkom inde – ku knihám. Vo vtedajšej spoločnosti bolo žiadúce len, aby sa dievča naučilo čítať a písať. Haninu budúcnosť jej mama videla skôr v dobrom vydaji, než niekde nad učebnicami. A hoci jej učitelia radili, aby pokračovala v štúdiách na učiteľskom ústave, mama to nedovolila.
Rodina však žila v Martine, ktoré bolo politickým a kultúrnym centrom vtedajších Slovákov v Uhorsku. Toto prostredie pozitívne vplývalo na Hanu, no záľuba v literatúre a vlastné názory jej uberali body u potenciálnych nápadníkov. Dokonca bola svojim spôsobom považovaná za ženu so zlou povesťou. Uvedomovala si však, že mama má v niečom pravdu, ak sa chce ďalej vzdelávať, naozaj sa musí dobre vydať.
Priestory Pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského po rekonštrukcii v Tajove neďaleko Banskej Bystrice. Jedna izba je venovaná manželke J.G.Tajovského Hane Gregorovej. Foto TASR - Dušan Hein
Hana Gregorová ako manželka Tajovského
Do cesty jej vkročil Jozef Gregor. Bankový úradník bol už vtedy slávnym spisovateľom a s mladou Hankou sa zoznámil na skúške v ochotníckom divadle. Tmavovlasú dievčinu očarilo, že ju bral v rozhovore ako seberovnú a dokonca jej odporučil zaujímavú literatúru, aby si ju prečítala. Aj jemu sa zapáčila práve preto, že mala vlastnú hlavu. Po nejakom čase ju požiadal o ruku. Zachoval sa list, v ktorom to urobil. Ona súhlasila, tiež korešpondenčne. Netajila sa však svojim motívom. Snúbencovi sa priznala, že túži žiť duševnejšie a že si ho berie aj kvôli tomu, že je spisovateľ.
Dvojica si povedala svoje „áno“ v roku 1907 a odišla žiť do Nadlaku v terajšom Rumunsku, kde Gregor pôsobil ako bankový úradník. Hana tam však nebola spokojná. Manžel ju preto nabádal, aby oslovila ženy z okolitých dedín a spravila zbierku výšiviek. S vervou sa do toho pustila, no jeden incident ju poriadne vydesil. Keď požiadala jednu babicu, aby jej venovala vyšívanú plachtu, používanú pri pôrodoch, obvinila ju z čarodejníctva. Jednoducho, nevzdelaný ľud si jej pohnútky vysvetľoval úplne zle.
Neskôr sa manželia, ktorí boli stále bezdetní, presťahovali do Prešova. Pomaďarčené mesto tiež nebolo Hane po chuti. Rozhodla sa, že tam spropaguje slovenskú literatúru. Keď však osamelá žena chodila po okolí s čudným kufríkom, zdala sa byť podozrivá. Dokonca ju preverovali žandári, ktorých udivilo, že v batožine má iba knihy. Tie rozdávala dedinčanom.
Hana Gregorová, dcéra Dagmar a Jozef Gregor Tajovský. Foto - wikipedia.org
Hana Gregorová a jej prvotina Ženy
Už v tomto období sa začali prejavovať naplno jej literárne sklony. K písaniu ju nabádal aj manžel a Hana začala pracovať na svojich prvotinách. Zbierku poviedok Ženy napokon vydala v roku 1912, keď sa manželia presťahovali do Martina. Manželov však čakali krušné časy. Po tom, ako Gregor narukoval do prvej svetovej vojny, v roku 1916 Hana porodila dcéru Dagmar. Ostala však sama, bez muža a prostriedkov. Finančne jej vtedy pomáhal jeho brat.
Po vojne sa opäť sťahovali, tentoraz do Bratislavy, no už natrvalo. Veľkomesto znamenalo pre Hanu „to pravé orechové“. Vo vile na dnešnej Tajovského ulici totiž usporadúvala tzv. literárne salóny. Pozývala k sebe rôznych umelcov a významné osobnosti z oblasti politiky a kultúry, aby spolu diskutovali a vymieňali si názory. Ukázalo sa, že naozaj nebola typickou gazdinkou. Ako vo svojich spomienkach prezradil básnik Ján Smrek, Gregorová namiesto múčnika podávala klobásu.
Pokračovala aj vo svojej literárnej činnosti. Netrvalo dlho a do jej portfólia pribudli ďalšie diela: Môj svet, O Zorke, čo každému svieti, Slovenka pri krbe a knihe, Pavko v Prahe a iné. Vo svojich textoch ťala do živého. „Je zvrchovaný čas, aby i na Slovensku zjavili sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť voči mužom-pánom,“ napísala vo svojej prvej zbierke Ženy. Hoci by sa zdalo, že nabáda nežné pohlavie k povstaniu proti mužom, či k neplneniu úlohy gazdinej a matky, nebolo tomu tak. Gregorová bola iba presvedčená, že každá žena má právo sa vzdelávať. Cestu videla v spolupráci s mužmi ako seberovnými partnermi.
Jej vízie však totálne pobúrili jedného z popredných slovenských dejateľov. Vtedajší šéfredaktor Národných novín a spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský si mal dokonca pred ňou odpľuť a nazvať ju „babou-feminou“. Netajil sa totiž názorom, že feminizmus je nebezpečný jav, niečo, čo musí viesť k rozpadu manželstva a rodiny.
Gregorová a Tajovský mali problémy v manželstve
Literátka si to plne uvedomovala. „Tvrdili o mne, že som rozumný tvor, a mysleli to ako zradu na ženskosti, Tajovský ako jedinečná výnimka si cenil túto moju vlastnosť,“ napísala o sebe úplne otvorene. Manželstvo s Jozefom však nebolo celkom bezproblémové. Dennodenná prítomnosť hostí Tajovskému nebola veľmi po vôli. Hoci svoju ženu podporoval, cítil sa lepšie s pár kamarátmi v zapadnutej vieche, či v záhrade v rodnom Tajove, než uprostred živej diskusie vo svojom bratislavskom dome. Hana si to však užívala naplno.
„Naše manželstvo bolo prvou obeťou emancipácie,“ vyhlásil neskôr Tajovský. Prezradil, že občas mal dojem, že jeho žena starostlivosť o neho zanedbáva . „Moja žena, chudera, dosť sa veru natrápila s hosťami a pritom ešte aj literatúre sa venovala. Stále čítala, cudzie reči sa učila, prednášala, a ja keď som prišiel z úradu o tretej vyhladovaný, po čerstvom obede ani stopy. Na sporáku stál od pondelka hrniec kapusty, tá je vraj najlepšia v sobotu, v špajzi visel pôlt slaniny a údené rebrá, aby som si vraj ukrojil. To ma rozčúlilo, porobil som krik,“ opisoval svoje pocity Tajovský.
Hana Gregorová. Foto TASR - Ladislav Roller
Gregorová a Tajovský boli veľmi rozdielni
Problémom boli aj financie. Peniaze, ktoré Gregor zarobil ako bankár, sa ľahko rozkotúľali. Nečudo, hostiny a cestovanie niečo stálo, avšak manželia podporovali aj chudobných slovenských študentov. Tých ubytovávali na poschodí svojej vily zadarmo. Niekedy ich aj kŕmili a šatili. Niekoľko rokov u nich takto býval aj neskorší slávny maliar Martin Benka. Ten im mal za svoj pobyt platiť obrazmi.
Vnúčatá Gregorovcov spomínali na vzťah svojich starých rodičov ako na partnerstvo dvoch ľudí, ktorí sa veľmi milovali, no boli úplne rozdielne povahy. „Bolo to talianske manželstvo. Tajovský cholerik, ktorý nikde nechcel cestovať, Naňa (stará mama- pozn. red.), naopak, melancholička, veľmi rada sa stretávala s ľuďmi, strašne rada cestovala,“ povedala vnučka Tatjana Šišková v rozhovore pre týždenník Život.
Hana sa cestovaniu nebránila. Veľa času teda manželia strávili oddelene, no vo veľmi úzkom písomnom styku. Vymenili si 900 listov. Keď Gregor Tajovský v roku 1940 zomrel, Hana mala 55 rokov. Svetobežníčka však neostala v Bratislave. Odsťahovala sa za dcérou do Prahy, kde v roku 1958 ako 73-ročná zomrela. Až do posledných chvíľ sa naplno venovala tomu, čo celý život milovala - literatúre.
(Partnerom seriálu REBELKY je vydavateľstvo Albatros, ktoré vydalo knihu Príbehy na dobrú noc pre Rebelky)
