V Česko-Slovensku sa o ňom dlhé desaťročia nesmelo ani hovoriť. Komunistický režim z neho urobil emigranta a maliara ľudu nezrozumiteľného umenia. Polstoročie tabu a mlčania vykonalo svoje. Kupkove obrazy až na výnimky Česi a Slováci nepoznali. To sa zmenilo až v 90 tych rokoch 20. storočia.

Rok 2021 je v Českej republike rokom Františka Kupku, významného českého maliara, grafika a ilustrátora, ktorý je považovaný za zakladateľa moderného abstraktného maliarstva. V septembri uplynie 150. rokov od narodenia.

František Kupka: Dva rekordy

V posledných rokoch média pravidelne prinášajú informácie o rekordných čiastkach za jeho obrazy vydražených v prestížnych aukčných sieňach na celom svete. V marci tohto roku sa na aukcii Sotheby's vydražil jeho obraz Tryskanie II, za rekordných 231 miliónov českých korún. Kupka tak prekonal hneď dva rekordy.

Reprodukcia najdrahšieho obrazu Františka Kupku Tryskanie II, ktorý vydražili za rekordných 231 miliónov českých korún.  Foto - Pavol Urbánek 

Svoj osobný, keďže je to jeho najdrahšie predaný obraz a zároveň je to český rekord, lebo ide o najdrahšie vydražené dielo českého umelca vôbec. O prvenstvo aj tak pripravil sám seba, lebo doteraz držal rekord so svojim obrazom Divertimento II, ktoré sa v novembri 2020 predalo za viac ako 90 miliónov českých korún.

Kupka vyrastal v Dobruške

František Kupka sa narodil 23.9.1871 v Opočne vo východných Čechách, ako najstaršie z piatich detí notárskeho úradníka. Strávil tu však len niekoľko mesiacov, potom sa celá rodina presťahovala do neďalekej Dobrušky, kde prežil mladosť. Otec mu tu  vybral kariéru sedlára, aj keď mu zhotovovanie konských sediel nemal nešlo a nemal k tejto práci vzťah. Obľúbil si ho však sedlársky majster Alois Šiška, ktorému z vďačnosti za to, ako bol k nemu tolerantný a mal s ním toľko trpezlivosti, namaľoval firemný štít.

Najstaršia dochovaná maľba Františka Kupku - vývesný štít J. Šisky.  Foto - Pavol Urbánek

Táto olejomaľba na plechu s vyobrazením osedlaného koňa je najstarším zachovaným dielom Františka Kupku. Dnes visí na radnici v Dobruške, spolu s ďalšími prvotinami, ktoré zobrazovali predovšetkým náboženské motívy.

Kresby vyleteli hore komínom

Kupka od mala rád maľoval, ale nenachádzal pre to pochopenie v rodine. Ako desaťročný prišiel o matku a jeho macocha nemala pre jeho umelecké sklony žiadne pochopenie. Nájdené kresby nemilosrdne spálila v peci. Mal však šťastie, že si jeho talentu všimol dobrušský starosta Jozef Archleb, úspešný podnikateľ a človek otvorený všetkému novému.

A bol to práve Archleb, ktorý Františkovmu otcovi, mestskému úradníkovi a svojmu podriadenému vysvetlil, žeby bola škoda, aby tak talentovaný chlapec nešiel študovať to, čo ho tak baví. Archleb sa stal aj mecenášom jeho štúdia a tak bolo o Františkovom osude rozhodnuté. Svojmu dobrodincovi sa František odvďačil obrazmi.

Najväčšia súkromná zbierka malieb F. Kupku sa nachádza v Múzeu Kampa.  Foto - Pavol Urbánek

František ako 18-ročný odchádza z Dobrušky a začína maliarstvo študovať v Jaroměři, neskôr v Prahe na Akadémii výtvarných umení, vo Viedni a Paríži, kde sa uplatnil ako maliar, karikaturista a ilustrátor. V roku 1912 vystavil na Jesennom salóne v Paríži abstraktné obrazy Amorfa, Dvojfarebná fuga a Teplá chromatika, ktoré boli prielomom v jeho tvorbe, napriek tomu, že za ne zožal posmech a nepochopenie.

Počas I. svetovej vojny sa zapojil do organizovania československých légií, maľoval plagáty, ktoré si robili posmech z monarchie, navrhoval vlajky, uniformy, pohľadnice a odznaky pre legionárov. Zapojil sa aj do bojov, ale bol ranený a vrátil sa domov.

Kupka ako priekopník abstraktnej maľby

Kupka sa spočiatku vo svojej tvorbe venoval realizmu, ale cez symbolizmus a orfizmus (umelecký smer inšpirovaný hudbou) sa stal priekopníkom úplne nového smeru – abstraktnej maľby.  Aj v tomto čase mal šťastie na mecenášov, keď narazil na továrnika Jindřicha Waldesa, ktorému z vďačnosti namaľoval ikonickú firemnú značku - čiernobielu dievčinu s patentkou na oku, známy to symbol firmy Koh-i-noor.

František Kupka a jeho osudové ženy

Tak ako mal Kupka šťastie na mecenášov, tak mal šťastie aj na ženy. Prvou z nich bola jeho mama, Jozefína Kupková. Tá ho do 10. tich rokov vychovávala a podporovala jeho záujem o kreslenie v Dobruške. Potom, bohužiaľ, zomrela, čo malého Františka tragicky zasiahlo. Otec sa opäť oženil a macocha jeho umelecké cítenie nepodporovala. Sám František v memoároch napísal: „ Bol som od detstva samotár a žil smutné mladé roky“.

Ďalšou „ženou“, ktorá mladého umelca ovplyvnila a opantala bola Plačúca žena, krásna socha českého baroka od Matyáša Brauna z náhrobku v Jaroměři, kde sa mladý Kupka pripravoval na príjímačky  v Prahe. Bol to náhrobok Braunovej svokry, pani Miseliusovej  z roku 1711. Že je to socha nádherná, Kupka spoznal okamžite a okamžite aj jej čaru podľahol. Táto žena z náhrobku sa mu vkrádala do snov, prežíval s ňou romanticko-erotické fantázie a o tejto skúsenosti sa zmienil v listoch básnikovi Macharovi s tým, že sa tieto zážitky radia k jeho najšťastnejším chvíľam v živote.

Ženy v tvorbe Františka Kupku.  Foto - Pavol Urbánek 

Táto korešpondenciu zaujala mladú režisérku Natáliu Císařovskú tak, že nakrútila v rokoch 2018 a 2019 na Dobrušsku a Náchodsku o mladosti najslávnejšieho opočnianskeho rodáka hraný dokument Francek. Hlavnú rolu v ňom stvárnil Vojtěch Hrabák a sedlárskeho majstra Šišku slovenský herec Milan Bahúl. Múzu, ktorou sa mladému Kupkovi stane oživená socha Anna Miseliusová, stvárnila herečka Tereza Hofová.

Kupka ako módny návrhár

V roku 1889 bol Kupka prijatý na pražskú Akadémiu výtvarných umení a tu sa začal prejavovať jeho záujem o filozofiu, slavjanofilstvo, ktoré sa prejavilo tým že prijal meno Dobroš. Akadémiu vyštudoval s vyznamenaním a mal búrlivé obdobie, kedy striedal alkohol s vegetariánstvom, prevádzkoval okultnú prax a aby sa z toho vyslobodil, odchádza na štúdia do Viedne. Tam je predstavený cisárovnej, ktorú na jej žiadosť portrétuje.

Ešte viac pre neho znamená stretnutie s dánskou módnou návrhárkou Mariou Bruhn. S ňou prežil prvú skutočnú lásku. Odišiel s ňou do Dánska a spoznával severské krajiny. Navrhla mu, aby jej pomáhal navrhovať kostýmy, ale Kupka uniká z jej vplyvu a odchádza roku 1896 do Paríža. Usadil sa v umeleckej štvrti Montmartr a presadil sa ako bravúrny karikaturista a tvorca plagátov a letákov.

V roku 1897 však za ním pricestovala Mária Bruhn a on s ňou dočasne opúšťa Paríž. Presťahovali sa do La Bretéche a tu sa znovu venoval navrhovaniu módy. To mu síce prinieslo peniaze, ale po čase ho to prestalo baviť. Mária, jeho milenka a živiteľka však vážne ochorie, odchádza do Viedne, kde po roku umiera. František tak prichádza predčasne o druhú dôležitú ženu vo svojom živote. Vracia sa na Montmartre, kde sa snaží zabudnúť, popíja a veľmi rýchlo rozhádže peniaze, ktoré mu Mária odkázala. Keďže väčšinu života prežil Kupka vo Francúzku, Francúzi si ho „adoptovali“ do takej miery, že ho považujú za francúzskeho maliara. Na jeho počesť aj v parížskej štvrti La Défense pomenovali jeden z moderných presklených mrakodrapov KUPKA C., pretože v týchto miestach viac ako polstoročie žil a tvoril.

Pani Kupková

V roku 1899 mu do života prichádza modelka a tanečnica Gabriella, s ktorou prežije búrlivý a intenzívny vzťah. V roku 1903 však prišlo k ich rozchodu a už o rok na to prichádza do jeho života osudová žena, s ktorou prežije zvyšok života, Eugénia prezývaná tiež Nini. V čase, keď sa spoznali, sa volala Eugenia Cécilia Straub a bola vydatá za dôstojníka Raula Henryho, s ktorým mala dcérku Andrée. Eugénia sa stala Kupkovým bezpečným prístavom, venovala sa chodu domácnosti a v podstate ju aj financovala. Starala sa aj o jeho umeleckú tvorbu, vybavovala prenájmy v galériách k výstavám jeho diel.

Foto - Pavol Urbánek

Pani Kupkovou sa stala 15.3.1910. O Františka sa starostlivo starala aj v čase, keď upadal do depresií. Niekoľkokrát manželku opustil a potom sa zase k nej vracal s ospravedlnením. Eugénia stála modelom aj pre jeho diela. Najprv ju maľoval tradičným spôsobom (existujú aj obrazy zachytávajúce oboch manželov vo veľmi intímnych chvíľkach), ale čoskoro prešiel k štylizácii. V rokoch 1910-1911 vytvoril významné plátno, olejomaľbu pani Kupková medzi vertikálami.

František Kupka zomrel 24. 6. 1957 v Puteaux. Vdova predala za skromnú doživotnú rentu väčšinu manželových obrazov Múzeu moderného umenia v Paríži a zomrela 6 rokov po ňom.

Kupkova objaviteľka Meda

Ešte jednu ženu v súvislosti s Františkom Kupkom musíme spomenúť. Čecho-američanka Meda Mládková, zberateľka a mecenáška umenia, ktorá sa na začiatku septembra dožije 102. rokov. V 50. tych rokoch objavila tvorbu Františka Kupka a okamžite vycítila jeho potenciál. S Kupkom sa spriatelila a postupne zozbierala najväčšiu súkromnú kolekciu jeho diel na svete. Kolekcia, ktorá má dnes nevyčísliteľnú hodnotu obsahuje 215 malieb, štúdii a kresieb.

Vďaka daru Medy Mládkovej je v majetku hlavného mesta Prahy a v dlhodobej správe Múzea Kampa, ktoré na brehu Vltavy vybudovala Meda a spravuje ho nadácia Jana a Medy Mládkových. Takže, ak chcete vidieť originály Kupkových diel v Česku, musíte zavítať do Muzea Kampa, Národnej galérie v Prahe.

Foto - Pavol Urbánek

Toyen : Snívajúca rebelka

A na úplný záver vám dáme ešte tip na jednu unikátnu výstavu diel českej maliarky Toyen, vlastným menom Marie Čermínová, , ktorá je spolu s Kupkom najoriginálnejšou  a najznámejšou českou umelkyňou 20. storočia. Toyen sa na rozdiel od Kupku preslávila ešte za života aj vo Francúzku, kde od roku 1947 žila. Jej výrazná tvorba a nekonvenčné životné postoje vzbudzujú po celom svete stále väčší záujem o jej osobu i dielo. O jej obrazy v prestížnych aukčných sieňach je obrovský záujem a to sa odzrkadľuje aj na ich hodnote. Napríklad jej obraz Cirkus sa v apríli tohto roku vydražil v pražskom Mánese za takmer 80 miliónov českých korún.

Vo Valdštejnskej jazdiarni, ktorá je súčasťou Národnej galérie v Prahe, môžete vidieť jednu z najucelenejších výstav poslednej doby venovanej tejto maliarke. Výstava sa volá „Toyen : Sníci rebelka“ a pre veľký záujem bola predĺžená až do 22.8.2021.