|
Viac úzkostí, depresií, pocitov osamotenia a prepracovanosti. Tieto ťažkosti spojené s pandémiou hlásia najmä ženy. Zaujímavý výskum, na ktorom začali experti pracovať ešte vlani v marci, zverejnil britský štatistický úrad a informovala o tom britská rádiotelevízia BBC.
Podľa zistení výskumníkov nesú problémy spojené s pandémiou oveľa ťažšie ženy ako muži. Ženy podľa týchto dát trávili viac času neplatenou prácou v domácnosti a starostlivosťou o deti než ich mužské polovičky.
Hoci muži aj ženy viac pracovali z domu, najviac prepracované sa cítili práve mamy. Udávali, že v priemere trávili starostlivosťou o domácnosť 2,7 hodiny denne. Napríklad muži označili, že prácami v domácnosti trávia v priemere 1,4 hodiny denne. Mamy pritom boli s deťmi o 55 percent času viac, než tak robili otcovia.
Ženy v meste oslovili niekoľko matiek. Tie popísali, ako pandémiu vnímajú ony. Viaceré sa zhodli, že väčšina úloh je hlavne na ich pleciach. „Mne pomáha aspoň pocit, že niekde predsa len ten náš tato je, aj keď zašitý s mobilom, čítajúci správy... Mohol by sa však deťom venovať viac,“ povedala mama dvoch detí Zuzana.
„Každopádne je to ,makačka´ a to ja mám len škôlkarov, ale poobedné uspávanie, jeden chce to, druhý tamto, a do toho mám pracovné hovory, popri tom pripravujem jedlo a vymýšľam program. Aby som to všetko stíhala, väčšinou som si do noci pripravovala veci do práce. A keď som mala počas dňa pracovné hovory, zapla som deťom rozprávku,“ dodala.
Trpkosť pandémie na vlastnej koži vyskúšala aj slobodná mama Barbora. „Keďže žijem s deťmi sama, k tomu podnikám a robím si vysokú školu, tak mňa osobne najviac zasiahlo to, že sa absolútne nedalo nič plánovať. Zavretá škola a škôlka – to bola pre mňa absolútna frustrácia. Týždne v práci s malým na online vyučovaní a pobehujúcou znudenou škôlkarkou ma veľmi vyčerpali,“ hovorí.
Realita slovenských mám
Dá sa usúdiť, že ako vo Veľkej Británii, tak aj u nás, cítia väčší tlak práve ženy, ktoré majú malé deti. Aj keď o tom nemáme aktuálne výskumy. Podľa sociologičky Zuzany Kusej je rozdelenie domácich prác a starostlivosti o deti a rodinných príslušníkov - ako ukazujú staršie výskumy - aj na Slovensku značne asymetrické. „Čiastočne to súvisí s "tradíciou", no výskumy ukazujú, že táto asymetria býva akceptovaná ako protihodnota väčšieho pracovného nasadenia a vyššieho príjmu, ktorý partner prináša do domácnosti,“ okomentovala pre Ženy v meste slovenskú realitu.
Podľa nej väčšie zaťaženie žien domácimi prácami a starostlivosťou o deti mohlo zvýšiť aj to, že ženy častejšie čerpali pandemickú OČR. Aj keď odborníčka pripúšťa, že ani toto tvrdenie nie je podložené dátami, keďže Sociálna poisťovňa uvádza len sumárne informácie o poberateľoch ošetrovného. „Ženy prípadne častejšie pracovali z domu ako ich partneri a v takej situácii častejšie preberali kompletnú starostlivosť o deti a domáce práce,“ pokračovala Kusá.
Ilustračné foto: pexels.com
Sociologička pripúšťa, že v niektorých rodinách mohol nastať opak a partneri si častejšie férovo podelili úlohy. „Nútené prerušenie živností, ak sa dotklo mužov, mohlo v rozdelení domácich prác a starostlivosti o deti "zamiešať" karty a nastaviť nový režim rozdelenia domácich prác. Už len prítomnosť dvoch školákov, učiacich sa dištančne, si vynútila angažovanie sa oboch rodičov,“ dodala expertka.
S tým súhlasí aj Martina, ktorá si lockdown pochvaľovala a so všetkým jej asistoval partner. „Keďže bol môj muž doma, denne som mala navarené, upratané aj opraté... Je to princ na bielom koni,“ okomentovala.
No nie každá mama má doma takú oporu ako Martina. S tým, že najväčšiu záťaž prežívajú najmä ženy, súhlasí aj česká psychiatrička Alina Kulakovská. Podľa nej najťažšie nesú fakt, že "vypnutie", ktoré si zvykli dopriať, zrazu nebolo dostupné. „Nová záťažová situácia a minimum psychohygieny je perfektný koktail pre vypuknutie úzkosti, depresie. Je to niečo podobné ako je v profesijnej rovine syndróm vyhorenia,“ hovorí pre Ženy v meste.
Práve únik z všednej reality najviac trápil mamu troch detí Luciu. „Som akčná žena, zbalím deti do auta a niekam vyrazíme. A zrazu moja psychohygiena zmizla. Najhoršie pre mňa bolo tváriť sa pred deťmi, že všetko je v poriadku, aj keď vôbec nebolo. Povedala by som, že to je taká normálna ponorka z rodinného života,“ opísala svoje pocity.
Čo robiť proti zlým pocitom?
Tak ako z toho von? Psychiatrička Kulakovská vidí jediné východisko – vynaliezavosť. „Podľa možností (ako spoločenských, tak rodinných) je potrebné si nájsť činnosti, ktoré nám prinášajú radosť, pri ktorých si zasa povieme, že nás baví žiť. Či už vyskúšame nový šport, viac prechádzok, háčkovanie alebo si pozrieme seriál. Samozrejme, najviac odporúčam pohyb v prírode, ktorý znižuje stres ako preukázali aj mnohé štúdie. Univerzálna rada však neexistuje, každý je jedinečný a rovnako tak je unikátny aj jeho spôsob sebaopatery a psychohygieny,“ radí.
Podľa koučky Janette Šimkovej existuje niekoľko krokov tzv. prvej pomoci. „Niekoho upokojuje, keď si stresujúcu situáciu podrobne prejde, preskúma ju a naplánuje si konkrétne kroky, ktoré budú nasledovať. Pre iného je, naopak, dôležité zamerať sa na emócie vzniknuté v nadväznosti na záťaž, na ich spracovanie, upokojenie sa. Veľmi dôležitá je sociálna opora, možnosť tieto emócie s niekým zdieľať,“ tvrdí.
Prečítajte si
„V zásade, na preťaženie, prepracovanosť a stres funguje odklon pozornosti od nášho myslenia. Na to jednoducho zaberá „odpojiť“ sa od zabehnutých stereotypov,“ pokračuje koučka.
Ako úplne prvý krok odporúča zameranie pozornosti na dych. „Sústredenie sa na dych posilňuje našu pozornosť, a čím lepšiu schopnosť pozornosti máme, tým lepšie budeme reagovať v situáciách, kedy sme rozrušení a cítime frustráciu či bezmocnosť,“ opisuje.
Podľa Šimkovej je tiež dôležitá v starostlivosť o seba. „Zvyčajne fungujeme veľmi vyčerpávajúcim spôsobom, prepíname sa a ignorujeme mnohé fyziologické potreby. Keď ich odďaľujeme a vyrobíme si spánkový deficit, nepravidelne a nekvalitne sa stravujeme, nedostatočne sa hýbeme, potom nemôžeme čakať, že nás telo podrží,“ pokračuje.
(2)(3).jpg)
Ilustračné foto: pexels.com
Podľa nej sú vynikajúcim spôsobom, ako sa zbavovať stresu, rôzne druhy relaxácie. Odporúča aj činnosti, pri ktorých nejde o výkon, ale o dobrý pocit z toho, že niečo robíme iba pre seba, pre radosť.
„Tretia pomoc je v redukcii stresu vďaka rozvíjaniu emočnej inteligencie. Keď sa napríklad dostaneme do bezvýchodiskovej situácie a rýchlo si uvedomíme svoje pocity, skúsme si povedať: Stop! Na pár sekúnd len sledovať proces, ktorý sa v nás odohráva a nič nerobiť. Získame tým odstup od našich negatívnych emócií a tým aj väčšiu vládu nad nimi. To sa postará o väčšiu duchaprítomnosť a väčšiu šancu zvládnuť situáciu bez deštrukcie voči sebe aj druhým,“ dodáva Šimková.
Pandémia má však aj isté pozitíva. Michaela je jedna z tých žien, ktoré ich našli. „V bežnom živote nemáme toľko času na deti. Ráno ich dáme do škôlky a vidíme ich až večer, najeme sa a ideme spať. Takto bežne funguje veľa rodín. Ja som vďačná za home office, pretože mám možnosť si nájsť viac času na moje dieťa. Aj keď to občas býva peklo, keď treba niečo rýchlo spraviť a syn chce pozornosť,“ povedala pre Ženy v meste.
„Na druhej strane viem, že poobede si viem nájsť čas na nejakú spoločnú aktivitu. S partnerom sa vieme dohodnúť, kto bude so synom doma a kto pôjde do práce. Celkovo, vďaka pandémii sme viac spolu ako rodina,“ dodala.
Istú výhodu vidí aj mama Barbora. „Veľkým pozitívom sú ušetrené peniaze. A to len vďaka tomu, že neboli žiadne výlety, kávičky a koláčiky v meste či obedy v reštauráciách,“ uzatvorila.
