|
Pracuje v biznise, ktorý v dôsledkoch koronakrízy a vládnych opatrení padol na úplne dno. Z jedného dňa na druhý sa ľudia v eventových agentúrach ocitli v situácii, ktorú si na Slovensku nikdy nevedeli predstaviť.
Z biznisu, v ktorom sa tým najlepším darilo a zamestnával množstvo častokrát aj neviditeľných profesií, vyžadoval si kreativitu a nasadenie, sa stal marazmus beznádeje bez odpovedí na základné existenčné otázky. Navyše, svetlo na konci tunela – ktorým doteraz vždy bol koniec roka, kedy sme sa v podnikoch kvôli firemným akciám ani neposadili, úplne zhaslo.
Andrea Skočeková založila eventovú agentúru ako prvá
Andrea Skočeková je vo svojej branži pojem. Priekopníčka, ktorá v našej krajine ako prvá v roku 1996 založila exkluzívne eventovú agentúru, prežila v nej divoké roky na prelome milénia a od malých firemných akcií stála aj za najväčšími eventami.
„Na prelome milénia som otvárala všetky hypermarkety Tesca na Slovensku. Do prvého z nich, v Nitre, prišlo 40 tisíc ľudí. Bol to masaker, v ktorom išlo doslova o zdravie a život ľudí. Dokopy sme ich otvárali asi tak desať. Prvé nákupné centrum Polus, kde sme organizovali otváraciu party pre 6 tisíc ľudí, tlačovku pre 100 novinárov alebo medzinárodná skúsenosť celosvetové uvedenie nového modelu auta Captiva pre Chevrolet. Počas jedného mesiaca nám pristávalo v Poprade každý deň plné lietadlo novinárov. Robiť pre švajčiarskeho klienta bolo úžasné. Ukázalo mi to, že aj malá slovenská agentúra môže byť rovnocenným partnerom medzinárodného klienta. Robila som pre NATO, tiež mnoho korporátnych, ale i menších lokálnych firiem. Osobitne musím spomenúť projekt Cena Nadácie Tatrabanky pre umenie – to je môj veľký miláčik do dnešného dňa.“
Dodnes by sa svojej profesii, ktorej rozumie, kráča s dobou a má ju rada venovala, ale prišlo ALE, proti ktorému je bezbranná.
„Jar 2020 a voľno, ktoré s tým prišlo, keď sa pandémia začala mi padli veľmi dobre. Roky pred tým boli veľmi náročné, nemala som ďaleko od vyhorenia a tak som si jarné slnečné mesiace doslova užila. Brala som to ako môj vytúžený sabatical. Prvýkrát v živote som mohla byť mamou a manželkou na plný úväzok. Boli sme všetci doma, varila som, čítala, cvičila a chodili sme sa prechádzať. Od septembra ma čakalo sedem veľkých eventov, takže po oddychu som sa opäť pustila do práce. Dnes už je opäť všetko ináč a pripravované projekty sa do konca roka zastavili. Na neurčito."
Eventový biznis zanikol
Napriek tomu, že Andrea je optimistka a vraví si, že človek už prežil aj oveľa horšie situácie ako nejaký Covid, striedavo na ňu dopadá ničota, lebo asi nikto nevie predpovedať, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať a to nielen v eventovom segmente. Ak toto odvetvie padlo ako prvé, bude posledné, ktoré sa pozviecha.
„Otázkou je, čo a kto prežije, pretože nikto z nás nemá úspory na rok, či dva, aby dokázal držať agentúry na žive bez akéhokoľvek príjmu, resp. iba minimálneho. Ďalším problémom, ktorý vznikne budú kvalitní ľudia, ktorí v tomto odvetví pracovali, pretože je celkom možné, že sa za ten čas niekde zamestnajú, kde nájdu stabilnejšiu prácu a istotu. Myslím si, že sa ocitneme úplne na začiatku, kedy budeme musieť budovať naše eventové agentúry od „piky“, interného tímu, dodávateľov, klientov a nastavení nových procesov, ktoré si situácia bude vyžadovať. Nechcem to vysloviť nahlas, ale náš biznis, taký ako sme ho tvorili a žili do marca 2020 možno zanikol. Po 25 rokoch v biznise som na úplnom začiatku alebo minimálne na veľmi zvláštnej životnej križovatke.“
Niektorí jej kolegovia vymýšľajú online eventy, ale Andrea tvrdí, že virtuálny svet nikdy nemôže nahradiť ten reálny. „Všetko sú teraz len také dočasné riešenia, aby sme nejako prežili. Eventový biznis sa rozpadol a myslím, že nepreháňam, ak poviem, že je to ľudská a finančná katastrofa pre celý jeden segment trhu.“
Andrea Skočeková robila večierky od malička
Andrea Skočeková je mamou troch synov, manželkou úspešného architekta, ale predovšetkým kráľovnou slovenského eventového biznisu. Vyštudovala ekonómiu na EU v Bratislave, potom odišla do Los Angeles, kde na univerzite UCLA študovala komunikáciu a public relations. Do Los Angeles ju pritiahla láska, pretože jej vtedajší priateľ tam študoval medicínu. Vášeň pre organizovanie večierkov mala od malička, keď doma organizovala rodinné oslavy a vianočné večierky.
„Asi od desiatich rokov som každý rok organizovala vianočné večierky pre našu rodinu a susedov. Vyrábala som pozvánky, písala scenáre. Samozrejme, celý večierok som moderovala, ale aj spievala a tancovala. Musím priznať, že som bola mierne exhibicionistická, za čo sa teraz trochu hanbím, ale bolo to tak (smiech). Vtedy, keďže bol totálny socializmus, som ani netušila, že niečo takéto sa dá robiť profesionálne a dalo by sa tým živiť.“
Po príchode zo Spojených štátov sa zamestnala ako bookerka v modelingovej agentúre, kde vymyslela sekciu hostesky.
„Zrazu sme zistili, že klienti požadujú k hosteskám aj DJ, ozvučenie, tak sme vybudovali eventové oddelenie. Rozhodnutie osamostatniť sa malo celkom prozaické dôvody – bola som mladá, drzá, odvážna a hlavne z platu som si nemohla dovoliť ani len privát v Bratislave.“
Podnikať ju naučili rodičia
Jej cit pre podnikanie sa zrodil v rodine. Andrea sa narodila v Dolnom Kubíne, rodičia ekonómovia, si v jej štrnástich rokoch splnili sen a odišli robiť chatárov na Čertovicu. „Presťahovali sme sa ešte pred revolúciou a boli sme so súrodencami typické hoteliérske decká, ktoré museli pomáhať so všetkým, čo bolo treba. Vysávala som, pomáhala som mame s papiermi, ale hlavne som predávala v bufete, to som mala najradšej. A mala som každý týždeň nových kamarátov. Kontakt so živými ľuďmi milujem vlastne doteraz.“
Andrea Skočeková. Foto - archív AS
Založila firmu a prenajala si krásnu kanceláriu v centre mesta. „Mala som jeden počítač, Macintosh, ktorý bol nekompatibilný so zvyškom sveta, pomalý analógový internet, fax, mobilný telefón za korunu a dve bláznivé kolegyne, s ktorými sme sa stále smiali. Mojim prvým eventom bola party pre Globtel (dnešný Orange) a podľa mňa dopadol takmer katastroficky ...nabúrala som v ten deň prenajaté auto, keď som sa ponáhľala na generálku programu, kvetinovú výzdobu mi urobili ako na kar a diplomatický protokol meškal, takže keď prišiel premiér, uvádzala som ho sama. Bola veľmi prajná doba, lebo práca a ponuky ležali na ulici, stačilo sa po ne zohnúť a zobrať si ich, ale k nej patrili aj problémy, nad ktorými sa dnes len pousmejem. Napríklad mať kontakt na balonára, na zvukára, na výzdobu – to bolo niečo. Nepríjemné situácie ako napríklad výpalníci, ktorí obchádzali aj tak malé firmy ako bola moja. Platobná disciplína bola mizerná a bola doba kešu. Pripadám si ako pamätník, keď o tom rozprávam a pritom to naozaj nebolo tak dávno.“
Všetko vydržala a dodnes spolupracuje s niektorými svojimi prvými dodávateľmi, pretože vo vzťahoch – pracovných i súkromných je verná a zodpovedná.
Nový vzťah a traja synovia
Na úkor práce a dôležitých rozhodnutí jej krachol vzťah, ale na druhej strane otvoril cestu novému. „S priateľom, tým medikom, sme sa vzali. Jeho snom bola Amerika a mojim práve divoká Bratislava. Nechcela som byť pani doktorová v Amerike, napriek tomu, že Amerika je mi blízka, nie je miestom, kde by som chcela žiť. Navyše, doma som mala firmu a darilo sa mi.“ Jednoznačne hovorí, že v Bratislave mala a má oveľa lepší život ako v Amerike, vtedy bola workoholičkou, kráľovnou večierkov a s kamarátmi „vymetali“ všetky krčmy a diskotéky. Po piatich rokoch sa mladí manželia rozviedli a Andrea si na nový začiatok kúpila svoj prvý byt. Ten jej dva roky prerábal architekt, s ktorým po skončení prerábky začala chodiť. Dnes je to jej manžel a má s ním troch synov.
„Ja som extrovert, on introvert, je extrémne múdry a talentovaný a to je pre mňa najväčším afrodiziakom. Otehotnela som asi za tri mesiace – asi to tak vesmír chcel. Iľja sa nasťahoval do bytu, ktorý si prerobil (smiech). O ruku ma na introverta požiadal prekvapivo. Keď vyhral cenu CE ZA AR, požiadal ma o ruku v priamom prenose na odovzdávaní v Slovenskom národnom divadle pred 700 ľuďmi. Prvé minúty som si myslela, že ide o nejaký čudný žart, ale všetko mal vymyslené. Vzali sme sa na slovenskej ambasáde v Ríme na romantickom výlete a dodnes sme spolu.“
Na každom evente bola osobne
Na každom zo svojich eventov bola osobne. „Samozrejme, bola som garantom značky a keď sa niečo stalo, čo sa stane vždy – hasila som.“
Andrea si osvojila myšlienku Bolka Polívku, že na to, aby to vypálilo spontánne a vyzeralo ako jedna veľká improvizácia – musí byť všetko pripravené na dvesto percent. A musí mať minimálne tri alternatívy. „Z mojej vášne sa stal biznis a to už až taká sranda nebola. Hlavne, keď prišli deti. Mala som pocit, že žonglujem s piatimi guľami naraz a len som čakala, kedy mi to všetko spadne z rúk. Mala som prácu, domácnosť, tri malé deti, manžela a do toho som ešte chcela vtesnať aj moje hobby a voľný čas. Celý deň som bola v práci a po večeroch a cez víkendy boli eventy, takže deti boli často s opatrovateľkou alebo mojím manželom, bez ktorého by som to nedala. Niektoré eventy trvali aj niekoľko dní, dokonca týždňov, takže boli obdobia, kedy som bola doma veľmi málo. Pamätám sa na momenty, keď som jeden večer rozbaľovala kufor a hneď na druhé ráno opäť odchádzala inam. Alebo keď som nestihla vianočný večierok v škôlke, to mi naozaj trhalo srdce. Mala som pocit, že sa točím v jednom kole a nevedela som ako ho spomaliť, aby sa nezastavilo úplne.“
Andrea Skočeková. Foto - archív AS
Namiesto vyhoretia korona
Niekedy na prelome rokov 2017/2018 si uvedomila, že už takto nevládze. Mala deväť z desiatich symptómov vyhorenia. Odišla na mesiac na Srí Lanku a keď sa vrátila, rozhodla sa pre radikálny krok. „Opäť som našla svoju „drzosť“, slobodu a radosť z bežného dňa. Prepustila som všetkých zamestnancov a začala som si na projekty najímať freelancerov. Nechala som si iba klientov, ktorí ma bavia a projekty, ktoré mi dávajú zmysel a radosť. Začala som sa orientovať na konferencie, predovšetkým nadnárodné a zmenila tak nočný biznis za denný. Robím oveľa menej a za tie isté peniaze. V súkromí vyhľadávam vyslovene ticho a menšie skupiny priateľov, lebo veľké spoločnosti a davy už nemusím. Podľahla som jóge. Snažím sa všade chodiť pešo, vtedy v pokoji rozmýšľam o živote. Nepracujem piatky. S odstupom času považujem tento krok za jeden z najlepších a s prihliadnutím na dnešnú situáciu s COVID to bolo dokonca „prorocké“ rozhodnutie. Zachránila som svoju dušu, zdravie, moju rodinu a aj ľudí, ktorí pre mňa pracovali, lebo dnes by som ich musela pustiť na trh, ktorý je totálne preplnený a nepriaznivý.“
Ak by sme sa stretli koncom roka 2019, tak by to bol článok o tom, ako predísť vyhoreniu, aj napriek vysokému nasadeniu v práci a trom deťom. Avšak stretávame sa v októbri 2020, kedy sú reštaurácie, cestovné kancelárie, kultúra, šport, školy, ale tiež eventové agentúry zatvorené alebo pracujú vo veľmi obmedzenom režime.
„Je veľmi čudná táto COVID-ová doba, nikto nevie predpokladať ako sa čo bude vyvíjať a čo sa s naším biznisom stane. Zostáva nám dúfať a veriť, že ľudstvo prežije a dopadne to dobre. A keďže ľudia sú kultúrne bytosti bažiace po sociálnom a telesnom kontakte, tak jedného dňa sa všetko vráti do svojich koľají a budeme sa môcť opäť stretávať, zabávať, chodiť do divadla a objímať sa. Dovtedy si držme palce, buďme na seba dobrí a správajme sa k sebe s rešpektom a láskou,“ dodáva Andrea Skočeková.
