Zomrel Milan Lasica. Populárny humorista, dramatik, textár, herec, moderátor a spevák, ktorý spolu s Júliusom Satinským tvorili jednu z najobľúbenejších komických dvojíc v bývalom Československu, mal 81 rokov.
Zomrel Milan Lasica
Informáciu denníku SME potvrdil zdroj blízky Bratislava Hot Serenaders. Lasica vystupoval spolu s orchestrom na ich výročnom koncerte v bratislavskom Štúdiu L+S, keď počas interpretácie piesne odpadol. Oživiť sa ho už nepodarilo.
Herec, dramatik, režisér, textár, spevák, konferencier a milovník golfu Milan Lasica oslávil 3. februára 2020 80 rokov. "Človek už vymyslel aj umelý chrup aj umelú hmotu aj umelú ženu aj umelé maslo, ba aj umelý klavír – ale umelý smiech nikto nevymyslí."
Aj týmito slovami sa v programe k inscenácii Jubileum v bratislavskom Štúdiu S v roku 1990 prihovorili k divákom Milan Lasica a Július Satinský, dvojica, ktorá desaťročia originálnym humorom rozosmievala divákov v Čechách aj na Slovensku.
Zomrel Milan Lasica, mal 81 rokov
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Časť detstva strávil v Pliešovciach. Po maturite na bratislavskom gymnáziu začal v roku 1957 študovať dramaturgiu a divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1962.
Prečítajte si
So Satinským sa stretávali začiatkom 50. rokov minulého storočia ako deti v Pionierskom paláci. Zahrali si spolu aj v jednom z detských predstavení. Predstavili sa ako dvaja z dvanástich mesiačikov, ktorí sa rozprávajú s Dedom Mrázom z Kamčatky.
Lasica a Satinský
Autorská spolupráca Lasica a Satinský sa začala počas štúdia na VŠMU. V rokoch 1959-1960 ako vysokoškolskí poslucháči predvádzali svoje komické autorské dialógy počas tzv. Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue. Svojim prístupom k humoru nadviazali na dvojicu českých komikov Jana Wericha a Jířího Voskovca.
Pred divákov prišli s novým, originálnym prejavom a textom, v ktorom banálne životné situácie posúvali do absurdnej polohy. Svoju na vtedajšie pomery netradičnú predstavu herectva, humoru a prístupu k divadelnému textu predviedli v roku 1962 aj na pôde Štúdia VŠMU v absolventskom predstavení hry bratov Čapkovcov Lásky hry osudnej. Národný umelec Janko Borodáč označil ich prejav za neprofesionálny.
Portréty Júliusa Satinského a Milana Lasicu na fasáde Artpointu, v septembri 2019 v Prievidzi. Foto TASR - Radovan Stoklasa
Aj napriek kritike pokračovali v rozvíjaní svojej osobitej predstavy autorského divadla malých foriem. V rokoch 1964-1967 pracoval Milan Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave. O roku 1967 do roku 1970 pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze, kde sa profiloval v komediálno-kabaretnej dvojici s Júliusom Satinským.
K ich najlepším predstaveniam sa radí hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej reagovali aj na sovietsku inváziu do ČSSR roku v 1968. Okrem tejto hry mali v malom pivničnom divadle pre 90 divákov ešte dve premiéry svojich autorských hier Soirée a Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom.
Keď Lasicu a Satinského zakázali
V tom čase sa dvojica L + S objavovala aj na televíznych obrazovkách v programoch Večery pre dvoch (1964), v Silvestri na Dunaji (1966), či v programe Bumerang (1968). Po nástupe normalizácie v roku 1970 Divadlo na Korze zatvorili a Lasicovi so Satinským zakázali na Slovensku umeleckú činnosť.
Milan Lasica (vpravo) a Julius Satinsky v programe Jubileum zostavenom z ich najlepsich hier, ktorý uviedli pri prilezitosti svojho tridsatrocneho spoluucinkovania 11.decembra 1990 v Studiu S v Bratislave. Foto CSTK - Jana Nosekova
Odišli do Čiech a v rokoch 1970–1971 pôsobili v divadle Večerní Brno. Po návrate účinkovali na bratislavskej Novej scéne. Na obrazovke sa opäť objavili až v známom silvestrovskom programe z roku 1977, ktorý uvádzal Vladimír Menšík.
Poetické a kabaretné divadlo Štúdio S vzniklo v roku 1982 v priestoroch slávnej Tatra Revue. Tu opäť začali L+S pôsobiť ako dvojica. Vytvorili viacero dnes už legendárnych predstavení kabaretných hier ako napríklad Deň radosti, Náš priateľ René či Jubileum. Pri predstaveniach im úspešne asistoval aj hudobník a herec Jaroslav Filip. Ten s nimi koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia spolupracoval aj na úspešnom kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami.
Milan Lasica ako herec
Milan Lasica sa predstavil aj ako herec v dramatických dielach. Pod taktovkou režiséra Vladimíra Strniska sa predstavil ako Don Juan, Orgon, alebo Čičikov. V Štúdiu S sa po boku Mariána Labudu úspešne predviedol v hre Slawomira Mrožka Emigranti. Na doskách divadla Študia S nezabudnuteľne stvárnil aj Cyrana. Spolu so Satinským excelovali v hre Milana Kunderu Jakub a jeho pán.
Magda Vášáryová (vpravo) s manželom Milanom Lasicom na golfovom turnaji diplomatov v októbri 2005 v Piešťanoch. Foto TASR - Štefan Puškáš
V apríli 1999 sa Štúdio S zmenilo na Štúdio L+S a majiteľom divadla sa stal Milan Lasica. Hosťujú v ňom popredné slovenské i české herecké osobnosti a viac ako dvadsať rokov sa v ňom koná aj divácky úspešný Festival českého divadla.
Pred filmovou kamerou debutoval Milan Lasica vo filme Vždy možno začať v roku 1961. Postupne vytvoril mnoho postav v úspešných filmoch ako napríklad Sladké hry minulého leta (1969), Parížsky život, Nekonečná nevystupovať (oba 1978), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav zezeměkoule (1982), Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra (oba 1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Saturnin (1994), Pasti, pasti, pastičky (1998), Hanele (1999), Obsluhoval jsem anglického krále (2006) či Rukojemník (2014).
Milan Lasica ako textár
Svoj talent predviedol aj ako textár. Spolu s Jarom Filipom je podpísaný pod legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987). Textársky spolupracoval aj s Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom (napríklad albumy Lipa spieva Lasicu 2005, Návšteva po rokoch 2013). Predstavil sa aj ako spevák, naspieval napríklad tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders (Ja som optimista 2001, Celý svet sa mračí 2002, Keď zastal čas 2011).
Český prezident Václav Havel vyznamenal prvostupňovou medailou za zásluhy Milana Lasicu v januári 2003. Foto TASR - Štefan Puškáš
Samostatne knižne vydal tri zbierky textov Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989) a Piesne a iné texty (2003). Spolu so Satinským publikovali napríklad knihy Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968), alebo Tri hry (1988). Spolu s Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči. S Jánom Štrasserom sa podieľal na knihe Lenže ja som iba komik (2005). Pod názvom Bodka (2007) a Bodka II. (2009) Lasicovi knižne vyšli fejtóny.
Od roku 2005 pôsobil Milan Lasica ako prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film Fest Trenčianske Teplice (v súčasnosti Art Film Fest Košice). V roku 2014 mu na ňom udelili aj Cenu Karla Čapka.
