|
Naším najväčším nepriateľom počas ostatných mesiacov bol šíriaci sa koronavírus, ktorý pripravil o život najmenej 1,5 milióna ľudí a poškodil ekonomiku takmer každej krajiny. Odborné tímy z Centra pre výskum hospodárskej politiky a Svetového ekonomického fóra sa však kriticky pozreli na realitu roku 2020. Podľa ich zistení si najlepšie počínali krajiny, ktoré viedli ženy.
Britské vydanie magazínu Vogue sa preto zamyslelo nad ženskými hrdinkami uplynulého roku. „Ktoré ženy ponúkli svetu modely kreatívneho, premysleného a rozhodného vodcovstva v tomto roku výziev? Či už vedú národ pevnou rukou, alebo sa stavajú proti nespravodlivosti alebo ako vodkyne ponúkajú pohľady na to, ako dosiahnuť pokrok v najťažších podmienkach?,“ píše britský Vogue.
Magazín vybral tie ženy, ktorých hlasy boli najsilnejšie. Sú medzi nimi političky, aktivistky, ale aj novinárka či vedkyňa.
Azda najväčšou hrdinkou uplynulých dní je britská vedkyňa Sarah Gilbertová. Táto profesorka vakcinológie na Oxfordskej univerzite je zároveň spoluzakladateľkou britskej spoločnosti Vaccitech, ktorá sa zaslúžila o objav vakcíny proti koronavírusu. Britská vakcína má vyše 90-percentnú účinnosť.
Sarah Gilbertová do vývoja očkovacej látky vložila 25 rokov svojich skúseností. V minulosti vyvinula vakcíny proti chrípke, ebole, ale aj ochoreniu MERS. Týždne bez poriadneho spánku okomentovala s úsmevom – že je zvyknutá, keďže je mamou trojičiek. Jej dnes už dospelé deti sa tiež zapojili do klinických testov ako dobrovoľníci.
Političky Ardernová, Merkelová aj Harrisová
Medzi najvplyvnejšie ženy roku 2020 bezpochyby patrí staronová novozélandská premiérka Jacinda Ardernová, ktorej sa podarilo vybojovať sľubný súboj s koronavírusom a dokonca aj obhájiť svoje premiérske kreslo. Podarilo sa jej aj ďalšie prvenstvo – v jej vláde sedia zástupcovia všetkých miestnych menšín a až osem z dvadsiatich ministerských postov obsadili ženy.
Medzi vplyvné političky uplynulého roku sa dostala aj dlhoročná nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá vlani po vypuknutí požiaru v utečeneckom tábore na gréckom ostrove Lesbos, prijala do Nemecka 2750 utečencov. Stala sa tak príkladom aj pre iné európske krajiny.
Za spomenutie stojí aj zvolená americká viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá celý svoj život rúra bariéry. Bola totiž prvou Afroameričankou s indickými koreňmi, ktorá sedela v americkom Senáte a ako prvá žena vôbec to dotiahla tak ďaleko – až na post viceprezidentky.
Vogue vyzdvihol aj fínsku premiérku Sannu Marinovú, ktorá zmenila diskriminujúci fínsky zákon. Ten prikazoval osobám, ktoré chceli zmeniť rod, aby najprv podstúpili psychiatrické vyšetrenie a sterilizáciu, až potom bola ich zmena uznaná.
Veľký krok v ústrety ženám spravili aj škótske političky – šéfka vlády Nicola Sturgeonová a Monica Lennonová. Tie sa zaslúžili o to, aby každá menštruujúca žena mala voľný prístup k sanitárnym pomôckam. Stopli tak tzv. „menštruačnú“ diskrimináciu. Ako prvé na planéte.
Aktivistka, ktorá má 82 rokov
Spomedzi aktivistiek v roku 2020 magazín vyzdvihol Nigérijčanky zoskupené okolo Damiloly Odufuwaovej and Odunayo Eweniyiovej. Trinásť odvážnych žien sformovalo Feministickú koalíciu a snažia sa zlepšiť postavenie žien v Nigérii a celkovo posunúť krajinu v pred. Zviditeľnili sa hlavne online kampaňou za prepustenie unesených školáčok teroristami z Boko Haram. Ich vlaňajším počinom bol aj protest proti policajnej brutalite v krajine.
Vogue vyzdvihol aj protestujúce ženy v Poľsku. Tie vyšli do ulíc po tom, ako poľský ústavný súd úplne zrušil potraty v krajine. Jedným z hlavných hlasov protestov bola Klementyna Suchanowová.
Proti diskriminačnému zákonu sa protestovalo aj v Indii. Vláda totiž zmenila zákon o občianstve, ktorý diskriminuje najmä moslimskú menšinu. Tvárou protestov sa stala Indka Bilkis Dadi, ktorá ukázala, že na to, aby človek menil veci k lepšiemu, nikdy nie je neskoro. Má totiž 82 rokov a Dadi v skutočnosti znamená stará matka. Rodným menom sa volá Bilkis Banová a každý deň, od svitania do západu slnka, trávila dni na mieste protestov. Za každého počasia.
Tvárou boja proti klimatickej kríze bola vlani aj Ekvádorčanka Nemonste Nenquimová, ktorá je príslušníčkou amazonského kmeňa Waorani. Postavila sa proti zámerom ekvádorskej vlády poskytnúť územie, na ktorom žije jej ľud v Amazonskom pralese, olejárskym spoločnostiam na ťažbu ropy.
Magazín Vogue si všimol aj filipínsko-americkú novinárku Mariu Ressovú. Tá už niekoľko rokov kriticky komentuje počiny filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho a píše o tom na svojom internetovom portáli Rappler. V lete stála pred súdom za urážky na cti. Súd ju uznal vinnou a hoci neputovala do väzenia, stále jej hrozí pobyt za mrežami. Ona však odmieta mlčať. Stále sa drží motta, že žurnalistika je vlastne aktivizmus.
Tieto odvážne ženy prispeli k tomu, aby bolo na našej planéte o kúsok lepšie. Aj keď v mnohých prípadoch neuspeli, nepoľavujú a inšpirujú ďalšie ženy, ale aj mužov.
