|
Európska komisia prijala stratégiu na podporu rodovej rovnosti na najbližších päť rokov. Má pod vedením prvej šéfky eurokomisie predpoklady posunúť sa v tejto téme ďalej ako doposiaľ?
“Komisia Ursuly von der Leyen nie je prvou, ktorá sa téme rodovej rovnosti venuje. Pomerne prominentnou témou bola aj pre Komisiu Jeana-Clauda Junckera. Bez jeho pokusu o rodovo vyváženejšiu Európsku komisiu v roku 2014, kde uspel len čiastočne, by bolo ťažšie pre Ursulu von der Leyen dosiahnuť taký priaznivý rodový pomer ako dosiahla. Je to proces.
Za posledných pár rokov je spoločnosť voči rôznym témam, napríklad rodovo podmieneného násiliu, opäť o niečo citlivejšia, aj keď je jasné, že sa to v EÚ líši od štátu k štátu. Stredná a východná Európa je v tomto civilizačne objektívne pozadu za inými krajinami. Na druhej strane, ani krajiny, ako napríklad Francúzsko či Nemecko, nemajú rodovú rovnosť vyriešenú. Práce je dosť.
Treba ale férovo povedať, že Európska komisia, resp. EÚ, ťahá v tejto oblasti za kratší koniec, keďže kompetencie v oblastiach, ktoré majú na stieranie rodových nerovností najväčší vplyv sú jednoznačne v rukách členských štátov – či už ide o ratifikáciu Istanbulského dohovoru, alebo o také politiky, ktoré vyrovnávajú šance žien v rôznych životných situáciách, či už osobných alebo profesionálnych. V každom prípade nová Európska komisia téme prikladá veľkú váhu, je to vidno aj v osobnej angažovanosti Ursuly von der Leyen. Bola to ona, ktorá sa ešte ako nemecká politička s Angelou Merkelovou otvorene rozchádzala v názore na rodové kvóty v správnych radách firiem. V Komisii pod vedením Ursuly von der Leyen je po prvýkrát samostatné portfólio, ktoré má agendu rovnosti v názve. Zastáva ho Malťanka Helena Dalli, ktorá má za sebou v tejto oblasti aj jasný track-record.”
Európska komisia chce riešiť Istanbulský dohovor, platy i kvóty pre firmy. Ktoré opatrenia majú šancu presadiť sa väčšine krajín?
“Ratifikácia Istabulského dohovoru to nebude. Môže sa ale podariť presadiť čiastkovo jeho kľúčové opatrenia. Napokon aj kritici Istanbulského dohovoru na Slovensku tvrdia, že s jeho a cieľom a väčšinou obsahu problém nie je a násilie na ženách treba riešiť. Rodové kvóty na úrovni 40 percent v správnych radách veľkých firiem sú tiež otázne, keďže ich už raz členské štáty odmietli.
Pokiaľ ide o opatrenia smerujúce k platovej transparentnosti, tam sa len začínajú verejné konzultácie, bude to veľmi závisieť od konkrétnej podoby tejto legislatívy. Základná myšlienka ale spočíva v tom, že ak budú platové podmienky na jednotlivých úrovniach verejné, bude ťažšie skryť diskriminačné praktiky, ktoré sú už dnes nelegálne.
Za dôležité považujem, že sa reálnym obsahom napĺňa tzv. gender mainstreaming – teda záväzok a dnes už aj prax EÚ, v rámci ktorej sa rodové hľadisko posudzuje a zohľadňuje pri všetkých politikách. Gender mainstreaming je uznaním reality, že verejné politiky a rozhodnutia majú veľmi často rôzny dopad na mužov a na ženy, čo je niečo, čo by si mali osvojiť aj členské štáty, kde je to možno ešte dôležitejšie.
Do budúcnosti - a do miery, akej si možno ani neuvedomujeme - bude napríklad podstatné podchytiť rodový aspekt v rozvoji umelej inteligencie, ktorá ovplyvňuje čoraz viac aspektov každodenného života. Stratégia EK upozorňuje, že ak ženy nebudú súčasťou tohto procesu, môže sa stať, že sa budú prehlbovať, či dokonca rozširovať stereotypy a rozdiely. Máme mnoho príkladov, kedy verejné politiky, technológie či výskum sú nastavené (možno aj neúmyselne) primárne pre mužov ako „defaultných“ ľudí, ale nefungujú pre ženy.”
Stratégia obsahuje opatrenia, ktoré na Slovensku vyvolávajú negatívne emócie. Čo s tým?
“Absolútne to nevnímam ako problém. Prvá veta stratégie pripomína, že Únia má povinnosť vyplývajúcu zo zakladajúcich zmlúv snažiť sa dosahovať rovnosť medzi mužmi a ženami. Je to cieľ, ku ktorému sa všetky členské štáty opakovane a bez výnimky dobrovoľne prihlásili. Komisia má teda povinnosť snažiť sa prichádzať s najlepšou praxou a najlepšími politikami založenými na tom, čo dnes objektívne vieme, napríklad, že existujú platové rozdiely, že tieto čiastočne, rovnako ako násilie na ženách, vychádza aj z rodových stereotypov, akokoľvek sa to niekomu ideologicky nemusí páčiť.
Fakt, že je to stratégia (formálne tzv. Oznámenie Komisie) znamená, že sama osebe nie je záväzná, ale skôr naznačuje kroky, s ktorými bude Komisia postupne prichádzať. Všetky, ktoré majú byť pre štáty záväzné, musia prejsť klasickým rozhodovacím mechanizmom na európskej úrovni, kde k tomu môže každý štát, každý poslanec v EP povedať, čo uzná za vhodné. Zvyšok má formu odporúčaní, alebo opatrení zaväzujúcich inštitúcie EÚ.”
