Koľkokrát sa ti už stalo, že si minula viac ako si mohla? Koľkokrát si skúšala byť samostatná a nevyšlo to? Koľkokrát si sa správala ľahkovážne, lebo si vedela, že za tebou niekto stojí? Koľkokrát si si splnila svoj sen s ľahkosťou? Koľkokrát si stála na kraji a niekto ťa zachytil?
Vieš koľkokrát som minula viac ako som mohla? Každý deň…a každý deň som už v podstate v mínuse a rozmýšľam ako ten ďalší zvladnem…rozdiel medzi nami je, že zatiaľ čo ty máš partnera (ktorý, ak je normálny, bude pri tebe stáť a podporovať ťa, ktorý ťa možno zhubuje, ako si mohla minúť všetky svoje peniaze), ja mám zrkadlo, ktoré sa ma opýta ako zaplatím ďalšie šeky a v ňom vidím len seba ako každých 24 hodín denne rozmýšľam, čo urobím a ako urobím a čo mám zmeniť, aby som bola nezávislá…
Koľkokrát si ty skúšala byť samostatná a nevyšlo ti to? Že veľa? A pohoda? Skúsiš sa opäť v niečom nájsť? Tak ja každý boží deň už niekoľko rokov a vieš, v čom mám smolu? Že keď padnem na hubu, keď nemám, môžem ležať doma na dlážke aj týždeň, nikto ma nezdvihne, ak to neurobím sama… Koľkokrát si bola ľahkovážne, odviazaná? Že je to tvoj štýl? To si ty? Tak gratulujem…ja mám paniku dať si aj jeden strik večer, lebo ráno sa zobudím len sama so sebou a svojou úzkosťou…
Koľkokrát si si splnila sen úplne ľahko? Opäť ti gratulujem k tej krásnej istote, keď máš oporu a partnera…lebo sama…to je hop alebo trop, buď vystrelíš hore alebo máš chuť sa odstreliť… Koľkokrát si stála nad priepasťou a niekto ťa zachytil? Poznáš ten krásny pocit, že sa rúcaš aj za úplne p**y ako dáma za zlomený necht a stále ma ťa kto upokojiť a zachrániť? A vieš si predstaviť, aké to je stáť na 6-tom poschodí a samu seba len silou vôle ťahať naspäť do bezpečnej zóny? Keď niečo v tebe ide skočiť a to druhe ti káže zostať na gauči? To je už rozdvojená osobnosť zo samoty asi…
Sú ženy a ženy…je život a život…zamysli sa prosím, drahá žena, a prosím aj ty úžasný muž, čo pre svoje polovičky robíte, aj keď to pre vás môže byť úplná samozrejmosť! Autoservis, kaderníčka, hypotéka, nákupy, krúžky, strava, poistky, oblečenie atd…máte to každý zvlášť? Asi nie…a teraz si predstav drahá, že je to všetko len tvoje a ešte viac! Že jediný, na koho môžeš robiť oči, že treba platiť poistky na auto, si ty sama pred zrkadlom…
Keď som sa nad týmto rozdielom zamýšľala, napadla mi jedna vec…alter ego. Či máš takého alebo onakého partnera, pokiaľ to nie je vyciciavač, zdieľate všetko spolu. A ak si to nezažila, nevieš, aké to je zažívať to sama…
Raz mi moja známa napísala, čo si nedáš napichať tie vrásky okolo očí? F**k, veď ja som rada, keď nakúpim na desiatu deťom, nemám doma sponzora… Zhrnula a prirovnala by som to k schizofrénii…ležím v ringu, zničená, dobitá zo života, nevládzem už ďalej sa biť a nado mnou stojí ja a kričí, vstávaj a bojuj, nemôžeš to vzdať, inak je koniec, nikto iný to za teba nevyhrá!!!
A tak ťahám sama seba za pačesy a bojujem v ringu ďalej….ale už som unavená, veľmi unavená! Aj z boja, aj z povzbudzovania samej seba 200 -x za deň, aby som bojovala ďalej, lebo mám pocit, že osamote je to len boj o prežitie…a pritom túžim len po tom málo, čo berieš ako samozrejmosť..”
Miláčik, to zvládneme!”