Sparno, čo? Konečne. Lenže, ak nejdete hneď na dovolenku, ale musíte trčať v práci, je to dosť frustrujúce. Kradmo očkom pozeráte z okna. Ešteže nemáte výhľad na kúpalisko. Ale aj ľudia, čakajúci na zájazdový autobus do Chorvátska, vedia rozložiť vašu pracovnú pohodu.

Aj ja. Počítam si dni, počas ktorých si budem môcť užiť dovolenku. Pozerám mapy, plánujem aspoň predĺžené víkendy s rodinou. A ostatné už nejako prežijem s nohami v lavóre a nanukovou tortou namiesto obeda.

A teraz si predstavte, že ste dieťa, alebo puberťák. A ste v nemocnici. A celé leto tam budete zatvorení. A možno aj ďalšie.  Máte len tie štyri steny.

Pre mňa bol toto jeden z najbolestivejších momentov v práci. Prijať to, že v momente, keď sa my na niečo tešíme, práve  to isté iným spôsobuje bolesť.

Až keď vám to oni povedia, tak vám to celé naozaj trkne.  Ich kamaráti už skáču do bazéna, do noci švitoria v parku alebo si močia nohy v mori. A tie decká v nemocnici majú len tie štyri steny. Hodiny, dni, týždne.

Ani nemocničná škola vtedy nefunguje a tak čas beží ešte pomalšie. A čert ber ihlu medzi stavcami a ranné zvracanie. Najhorší je ten pohľad z okna a strata detstva a prázdnin.

Tie deti sú tí najväčší machri, akých poznám. Chuckovia Norrisovia a supermani v jednom!

Našťastie, dobro si dovolenku neberie. A tak sú tu dobrí ľudia pre nich každý deň. S čistým svedomím si, dobrí ľudia, užite dovolenku duše a tela. Lebo oni by to urobili tiež. Načerpáme nových síl a bojujeme s nimi ďalej. A dobre veru je, že to celé má zmysel. Lebo o rok sa už nejedno z nich bude kúpať tiež. Aj s našou pomocou.

 

Prečítajte si aj Londýn ako liek

 

Ženy v meste

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.