|
V poslednom období často cestujem. Ak sa teda posledným obdobím dajú nazvať približne tri uplynulé roky a minimálne ďalšie dva, ktoré budú vyzerať rovnako. A ak sa slovom často dá nazvať každý pracovný deň a takmer všetky víkendy.
Môj deň teda zvyčajne začína rannou rutinou, nástupom do vlaku, prestupom, nástupom do ďalšieho vlaku, výstupom, každodennými povinnosťami, miernymi neurózami z arogantných šoférov a naštvaných chodcov, nástupom do vlaku, prestupom, opäť nástupom, opäť výstupom, chvíľkou pokoja a odpadnutím do postele. A tak ďalej, no čo vám budem hovoriť.
Napriek niektorým negatívam, ktoré cestovanie určite má a na ktoré my, ako tvory prirodzene nespokojné, doslova striehneme, má však aj svoje svetlé stránky. Napríklad ľudí. Všelijakých ľudí. Naozaj všelijakých, niekedy až čudesných ľudí. A áno, je to pozitívum. Každý cestovateľ sa totiž vo vlaku či autobuse stáva psychológom a sociológom zároveň. Aj bez školy a diplomu.
Predstavte si napríklad, že vlakom cestujete na opačnú stranu republiky, a teda v ňom strávite niekoľko hodín. Približne každých dvadsať minúť až polhodinu rušňovodič zastaví v stanici a do útrob vagóna vstúpi (či skôr sa vrúti) veľké množstvo ľudí. Každý z nich je pritom odlišný nielen tým, ako vyzerá, ale aj svojimi cestovateľskými zvyklosťami. Tie totiž máme všetci, aj keď si ich možno neuvedomujeme.
Vo vlaku sa môžeme stretnúť s niekoľkými kategóriami cestujúcich. Najprv sú to ľudia, ktorí musia za každých okolností niečo vytknúť. Tých si všimnete okamžite. Svoju nervozitu a nespokojnosť majú vpísanú do tváre. Krčia čelo a obzerajú sa okolo seba, aby postrehli hocičo, čo by sa dalo takpovediac ohundrať. Lebo dôvod sa vždy nájde. Okrem nich sú totiž vo vlaku aj iní cestujúci (aké prekvapenie, však?). Alebo si nemajú kam sadnúť, musia sa tlačiť v uličkách alebo sa na nich tlačia iní ľudia. Vo vlaku je taktiež teplo, zvláštny zápach, hento, tamto. A večný problém, odkedy boli vlaky skonštruované a ktorý predčí všetky problémy sveta: vlak zas mešká!
Potom sú tu introverti. Tichí, možno zadumaní. A niekedy, akoby ani nemali mimiku, zostávajú po celý čas s jedným výrazom v tvári. Cestovanie s nimi býva príjemné, hlavne keď ani vy práve nemáte potrebu sa s niekým rozprávať alebo máte niečo na práci. Niektorí z nich po celú dobu pozerajú z okna, sledujú krajinu a po príchode do cieľovej stanice len vstanú, pozdravia sa a odídu. A vy už o chvíľu ani neviete, že pri vás niekto taký sedel.
Špeciálnou kategóriou sú cestujúci, ktorí sa nikdy nezdravia. Ani neodzravia. A prečo sa vlastne pýtať na to, či je to miesto pri vás voľné, keď sa dá rovno sadnúť? Zažila som už aj pani, ktorá vošla do kupé, chvíľu stála, snažila sa niečo vyčítať z cestovného lístka a na otázku, či hádam má na niektoré miesto miestenku, neodpovedala. Reč jej prinavrátilo až zopakovanie otázky (prvú nemohla prepočuť, počuli ju všetci v kupé), na čo odpovedala jednoduchou nerozvitou vetou. A pozdrav na rozlúčku? Asi zastal niekde na polceste pred vyslovením. Ako zástancu dobrých mravov ma tieto veci vedia stále nepríjemne prekvapiť.
Zhovorčiví ľudia, tí si s vami vedia nájsť spoločnú reč zrejme v každej situácii. Podľa mojich skúseností bývajú milí a optimistickí, tešia sa, keď sa s niekým môžu porozprávať. Veľakrát som s nimi doslova prerozprávala celú cestu a s niektorými si aj vymenila kontakty. Hoci nie vždy je na rozprávanie sa chuť, títo optimisti vás dokážu doslova strhnúť. Predovšetkým starší ľudia, ktorí majú v zálohe vždy nejaký zaujímavý príbeh alebo skúsenosť.
Nie každé stretnutie však býva príjemné či aspoň neutrálne. Vlakom a celkovo dopravnými prostriedkami nejazdia len slušní ľudia. Občas sa pritrafí aj niekto podnapitý, dotieravý, či neprispôsobivý. No každá jedna skúsenosť vás posunie, naučí vás správne reagovať, odkomunikovať si svoje práva alebo sa jednoducho postaviť a odísť. Cesta vlakom či autobusom robí z cestujúceho mnohokrát tolerantnejšieho človeka, mierneho flegmatika, ktorého už hodinové meškanie len tak nerozhodí. Stáva sa pohotovejším, keďže niektoré situácie ho naučia rozhodovať sa rýchlo, a ráznejším, pretože bez toho sa občas nezaobíde. Každodenná cesta vlakom teda môže mať na nás naozaj pozitívny vplyv.
Prečítajte si aj Poistiť si dobré meno
