Pred pár dňami sa mi stala taká vec. Vybrali sme sa s mojou Sárou na kozmetiku. Povedala som si, už má štrnásť, začala sa líčiť, je najvyšší čas ukázať jej ako sa o tú svoju pleť postarať aj trošku inak. Spojili sme teda príjemné s užitočným a spravili si také babské popoludnie :)

Po hodine môjho totálneho relaxu a jej, nazvime to - jemného utrpenia u pani kozmetičky, sme si povedali, že ešte spolu niekam zájdeme. Uznávam, asi sme po tomto zákroku nevyzerali úplne najvábnejšie, no dovolím si povedať, že zástavu srdca, či iný šok by sme nikomu neprivodili! :)

Nenalíčená a nešťastná 

Sadli sme si teda na nábrežie Dunaja na niečo na pitie a dohadovali sa, čo s načatým popoludním. Videla som však na nej, že nie je úplne vo svojej koži a za moje nápady vyraziť ďalej medzi ľudí by ma najradšej ukameňovala! Tentokrát totiž nemala na tvári svoju komfortnú „masku“, zakrývajúcu všetky jej nedokonalosti, ktoré inokedy schováva pred svetom.

A teraz tam sedela nenalíčená, so začervenaným čelom, a pripadala si, akoby tam bola celkom nahá. Tam som pochopila význam nočných môr, kedy stojíte nahí pred ľuďmi! Ona tam prežívala svoju nočnú moru.

Dodnes premýšľam, či som sa ja zachovala ako totálna puchra, ktorá nemá pre dcéru pochopenie, keď som sa jej snažila vysvetliť, že to rieši omnoho viac ako okoloidúci ľudia a že to vôbec nevyzerá tak strašne, ako si myslí. Ona to však videla inak a skôr, než sme pokračovali v našej popoludňajšej púti ďalej, prichytila som sa, ako jej kupujem korektor, aby bola schopná vôbec niekam so mnou ísť a nezaliezla opäť do svojej jaskyne zvanej izba, z ktorej by nevyšla von minimálne týždeň!

Och, vďaka ti bože za tento kozmetický zázrak! A sebe by som rovno za toto rozhodnutie zavesila medailu na krk! Takže, svet bol opäť v rovnováhe a my sme napokon mali super popoludnie.

No ako sme prechádzali nákupným centrom a ja som sa tak rozhliadala okolo seba, uvedomila som si, že jej vlastne rozumiem. A akokoľvek môžem ja vnútorne s týmto jej svetom a pohľadom bojovať, nesúhlasiť alebo si priať, aby to mala inak, asi by som sa k tomu na jej mieste postavila rovnako. Blúdila som totiž očami po tých mladých dievčatách, ktoré mali trinásť, štrnásť, možno pätnásť rokov a uvedomila si, že to vlastne ani neviem rozoznať.

Dospieť k sebaláske 

Nepovažujem sa za staromódnu, ani si nemyslím, že mi chýba dávka empatie či porozumenia, no niekedy by som si priala, aby sa tie dievčatá tak veľmi neponáhľali. Jasné, aj my sme chceli byť dospelé, aby sme mohli robiť všetky tieto veci, ale mám pocit, že sme napriek tomu boli vnútorne viac deťmi. V ten večer som nad tým celým ešte premýšľala a v hlave si prehrávala reakciu toho môjho mierne zrúteného dieťaťa a vyhodnotila, že som asi predsa len bola fuňa. A že som asi prejavila málo pochopenia.

Mne totiž bolo vcelku jedno, ako vyzerám, no do tohto stavu som asi musela dozrieť. Byť v puberte, asi by som dala okamžite najavo, že domov idem jedine po kanáloch!

V tomto je pre mňa osobne úplnou bohyňou taká Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá neváha vyjsť von pomaly v pyžame a s uterákom na hlave! TO je už iný level vyrovnania a miery spokojnosti so sebou!  Alebo mámvpažizmu?  Ktovie :)

Každopádne si uvedomujem, že na toto sa teda rozhodne ani ja sama nechytám. A presne toto ma prefackalo a vravím si, šibe ti? Veď ty sama to takto nemáš! Tiež v tomto smere zlyhávam a častokrát sa prichytím, ako sa porovnávam, tajne závidím a bojujem s pocitom zlyhania, keď otvorím Instagram a vidím, koľko toho zvládajú iné ženy. Doma vždy dokonalý poriadok, navarené, na stole domáci, ako inak kváskový chlieb, nonstop vysmiate deti, skvelý vzťah, kariéra a k tomu aj čas pre seba! Ako? Kedy? Pomoc!

Ako môžem chcieť od mojej dcéry, aby mala nadhľad, keď mne samej chýba? Aby sa prijala taká aká je, mala sa rada, uvedomovala si svoju hodnotu, mala rada svoje telo? Nuž, máme pred sebou dlhú cestu a vďaka tomuto zážitku som si uvedomila, že obe. Nemôžem totiž očakávať niečo, čo sama nevysielam ďalej. Takže resumé? Som fuňa! :)

Influencerky, čo pomáhajú 

Ale potom sú tu skvelé, naozaj skvelé ženy (aj muži! :), čo nás púšťajú aj do tých svojich nedokonalých bublín, kde existujú problémy, kruhy pod očami, celulitída, pneumatika na bruchu, sem-tam aj nejaká tá vyrážku a dokonca aj depky! Milujem influencerky ako sú Kristína Tormová, Simona Salátová, Lenka Šóošová a mnohé im podobné, ktoré častokrát s humorom a veľmi otvorene hovoria aj o témach, ktoré majú od dokonalosti na míle ďaleko.  Že nám ukazujú svoj svet bez filtrov a uvedomujú si, aké dôležité to v dnešnej dobe je.

V dobe, kedy sa utiekame k tým našim telefónom a prstami prechádzame hore, dole a scrollujeme v životoch druhých. A veru, často, veľmi často porovnávame. A vtedy som si povedala, že možno toto je cesta. Ukázať a nastavovať našim deťom takéto zrkadlá. Asi je naivné si myslieť, že ich uchránime od tlaku, ktorý je na ne cez sociálne siete vyvíjaný, môžeme sa však pokúsiť ukazovať im profily, bez filtrov a bez pozlátka.