|
Ako skomplikovali obvinenia Roberta Fica predvolebnú kampaň Obyčajných ľudí?
„Mali sme naplánované presné termíny našich akcií, mesiac pred voľbami sme napríklad chceli predstavovať volebný program. Odkedy vyšiel pán Fico s útokmi na Igora Matoviča, všetko sa nám posunulo, program sme predstavili o dva týždne neskôr, vydáme menej čísel volebných novín. Ale to bol asi zámer pána Fica. Veľa vecí si robíme sami, sú dni, kedy celý tím spáva dve-tri hodiny. Samozrejme, keď musí ísť na niekoľko hodín Igor Matovič vypovedať na políciu, alebo celý deň musí odovzdávať účtovníctvo vyšetrovateľom, znamená to ďalšie posuny v predvolebných termínoch.“
Pomôže vám táto kauza alebo naopak uškodí strane tak, že sa do parlamentu nedostanete?
„V tomto prípade pán Fico riadne prestrelil. Vytiahol dokumenty, ktoré nemôžu byť nadobudnuté v súlade so zákonom, dokázateľne klamal a jeho obvinenia nesedia. Samozrejme, môže sa to obrátiť proti nám, ale myslím, že nám nehrozí, aby sme sa do parlamentu nedostali.“
Musíte kauzu vy osobne vysvetľovať počas mítingov voličom?
„Pre voličov to nie je veľká téma. Skôr sa ma pýtajú na program a na naše riešenia.“
(2)(3).jpg)
Súboj Fico – Matovič ukazuje, že politika nie je o riešeniach, ale že je to často súboj kto z koho. Neobávate sa vstúpiť do prostredia, kde nerozhoduje to, aké riešenia problémov máte a či ich viete presadiť?
„To ma zvlášť znepokojuje, pretože som orientovaná skôr na vecné riešenia a podrobnú prípravu. Neviem, či ste niekedy videli moju prípravu, ale zväčša sú to štósy rôznych dokumentov. Minule na diskusii pán minister zabudol nejaké čísla zo štatistiky, hneď som mu ich vedela pripomenúť, boli v mojich papieroch. My ženy nie sme veľmi navyknuté bojovať spôsobom kto z koho, ja vôbec neobľubujem takéto silové zápasy.“
Čo s tým budete robiť, ak sa dostanete do parlamentu?
„Budem sa zo všetkých síl snažiť, aby sa diskusia posunula viac k obsahu a odbornosti. Niektoré diskusie v parlamente boli najmä o osobných útokoch a osočovaní. Je to samozrejme jednoduchšie, ako vecne argumentovať.“
Je Igor Matovič politikom, ktorý si namiesto osočovania urobí prípravu argumentov?
„Na niektoré veci je precízne pripravený, má témy, ktorým dobre rozumie a prináša konkrétne riešenia. Jednou z tých tém je napríklad podnikateľské prostredie, hospodárstvo alebo korupcia. Študentom vie vysvetliť rozpočet a riadenie štátu dokonca tak, že ich to skutočne zaujíma.“
Ale útočiť vie tiež. Minulý rok ho v prieskume najviac ľudí označilo za politika, ktorý robí problémy. Sedí to?
„Neviem či robí problémy, ale určite problémy pomenováva. Je pravda, že nevyberaným jazykom, no na určitý typ problémov, ako napríklad korupcia sa eufemizmy nedajú použiť.“
Ste známa hlavne ako blogerka, ktorá upozornila na podozrivé verejné obstarávania v kauze kompa, či na konflikt záujmov bývalého ministra hospodárstva Pavla Pavlisa. Budete písať blogy aj ako politička?
„Keď človek kandiduje, často ľudia jeho činnosť označia za politickú propagandu. No s tým sa musím vyrovnať. Blogy budem písať naďalej, teda aspoň dovtedy, kým tu budú ďalšie kauzy. Najradšej by som bola, keby som ich už nemusela písať z dôvodu, že nie je o čom.“
Napíšete blog aj o Matovičovi alebo o pravicových stranách?
„Myslíte, keď budú mať na krku nejakú kauzu? Asi by som musela. Mne nejde o to, kto kradne, či Smer alebo SDKÚ, ale o to, aby sa nekradlo.“
Pri pohľade na preferencie, kauzy strane Smer neuberajú veľmi na popularite.
„Smer teraz slabne, potopili ho štrajky učiteľov a sestier. Zo strachu z klesajúcich preferencií pán Fico zo zúfalstva vystrelil na Matoviča. Je však pravda, že ľudia v regiónoch často riešia základné veci, ako práca, plat, dôchodok, zdravie alebo bezprostrednú životnú situáciu. Korupcia a kauzy, to je pre nich nadstavba. Ak ľudia nemajú uspokojené základné životné potreby, ľahšie tolerujú korupciu a viac reagujú na sociálne balíčky.“
Ako ste sa stali jednotkou OĽANO. Ženy sú možno dve na čele kandidátky.
„Pre mňa to bolo tiež prekvapenie. Na kandidátku ma oslovila podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová a umiestnenie bolo kolektívnym rozhodnutím klubu. Som vďačná za dôveru aj odvahu dať na prvé miesto ženu, navyše pomerne neznámu. Zároveň je to veľká zodpovednosť voči voličom, aby sme ich nesklamali.“
Ako vás vnímajú voliči v regiónoch?
„Mnohí ma poznajú cez blogy, jeden mladý muž keď ma zbadal vyhŕkol „aha, to je tá pani z bilboardu“. J Ale je pravda, že osobný kontakt s voličmi je najlepší a žiadny bilboard ho nenahradí. Ťažkú situáciu v niektorých regiónoch som plne pochopila, keď moja mama, ktorá je spolovice Maďarka, minulý rok zorganizovala veľké rodinné stretnutie v Rožňave. Bolo nás asi dvadsať rodín a skoro v každej rodine je niekto, kto odišiel za prácou do zahraničia. Mladí, starší, otcovia, deti. V hladových dolinách sa trhajú rodiny a mladí sa naspäť už nevracajú. Posledné týždne sme robili kampaň po celom Slovensku a pri rozhovoroch spoznáte mnoho ťažkých príbehov. Ľudia, ktorí napríklad niekoľko rokov opatrujú ťažko chorého člena rodiny, alebo prežívajú z malého invalidného dôchodku.“
Ako by ste im pomohli vy?
„Väčšina opatrení sociálneho balíčka je na jedno použitie, keď sa balíček minie, nič ľuďom neostane. V našom programe napríklad navrhujeme opatrovateľský príspevok vo výške minimálnej mzdy. Opatrovatelia, vrátane rodinných opatrovateľov, nahrádzajú službu, ktorú by ináč musel zabezpečiť štát a zaslúžia si ocenenie. Takisto chceme predĺžiť materskú dovolenku na 12 mesiacov, zdvihnúť ju na 100% predchádzajúceho čistého príjmu ženy, zaviesť rodinné poistenie, hypotekárne prázdniny, alebo právo na miesto v škôlke pre každé dieťa.“
Odkiaľ vezmete peniaze na vaše opatrenia?
„Napríklad lepší výber dane. V správe o krajine, ktorá bola práve zverejnená, Európska komisia poukazuje na to, že daňová disciplína sa na Slovensku vôbec nezlepšila. Komisia navyše upozorňuje, že vysoká úroveň vracania DPH naznačuje existenciu podvodov s vratkami dane. Nie je to prekvapujúce, najmä po tom, čo týždenník Trend upozornil na obrovský podvod s daňami, ktorý siaha k vysoko postaveným predstaviteľom strany SMER. Výrazne by sme ušetrili financie aj likvidáciou korupcie, alebo zefektívnením verejnej správy. Sľubovaná reforma ESO žiadne zásadné zmeny nepriniesla, počet zamestnancov vo verejnej správe sa ešte zvýšil. Rozdelenie peňazí je v konečnom dôsledku o prioritách, či chceme dať milióny eur na ďalších 2500 policajtov alebo na lepšie nemocnice.“
.jpg)
S ktorou témou máte najväčší problém?
„Priznám sa, že nemám rada tému nastavenia daňovo-odvodového systému, hoci to, samozrejme, pokladám za dôležité.“
Školstvo vám ako téma v kampani, ale prišlo vhod.
„Som rada, že školstvo sa dostalo vďaka učiteľom do centra pozornosti. Učiteľom som počas štrajku držala palce. Konečne sa začalo diskutovať o systematických zmenách v školstve, vznikli nové iniciatívy, organizovali sa odborné diskusie na tému školstva. Presne to je návod na zmenu. Takto to začalo aj v Nemecku. Nemecko si dlhé roky myslelo, že má tradične výborný a efektívny vzdelávací systém. V tejto viere žilo až do roku 2000, kedy v testovaní PISA, ktoré porovnáva výsledky žiakov z rôznych krajín v troch disciplínach (porozumenie textu, matematika a prírodné vedy) skončilo hlboko pod priemerom. Zlé výsledky testovania vzbudili obrovský mediálny a politický záujem. Organizovali sa odborné diskusie, vzdelávanie dostalo finančnú injekciu vo výške 4 miliárd eur, vypracovali sa národné vzdelávacie štandardy a vytvorila sa nová celonárodná správa o vzdelávaní. Kompromis naprieč politickým spektrom sa nerodil ľahko, keďže ľavica a pravica mali odlišné priority, no vďaka šoku PISA sa o tri roky postupne začala rozsiahla reforma, ktorá pozitívne zmenila a zmodernizovala školstvo v Nemecku. Tak, ako v Nemecku, aj u nás sa politické strany musia zhodnúť na obsahu reforiem a najmä v tom, že ďalšia vláda, nezávisle na jej zložení, bude v začatej ceste pokračovať. Zlepšiť školstvo nie je úloha na jedno volebné obdobie.“
Viete si predstaviť takýto kompromis na Slovensku?
„Som presvedčená, že práve školstvo je oblasť, kde by sa v úprimnej snahe o zlepšenie mohla stretnúť ľavica aj pravica. Každá strana by mala mať záujem o to, aby sa naše deti cítili v škole dobre, boli múdre a rozvíjali svoje talenty.“
Bol teda štrajk dobrým rozhodnutím? Aj keď bol tesne pred voľbami?
„Vo Francúzsku štrajkujú železničné spoločnosti zásadne pred Vianocami, alebo počas zimných prázdnin, keď sa zástupy Parížanov hrnú vlakmi do hôr. Zamestnanci leteckých spoločností zas s obľubou využívajú dovolenkové obdobie. Zamestnanci Amazonu štrajkujú pred Vianocami. Naši učitelia začali štrajkovať pred voľbami. Ak by štrajkovali po voľbách, ich požiadavky by pravdepodobne vzbudili oveľa menšiu pozornosť.“
OĽANO vo volebnom programe navrhuje zvýšenie materskej dovolenky zo šesť mesiacov na 12 mesiacov pri plnom príjme? Prečo?
„Inštitút pre výskum práce a rodiny zisťoval, akú starostlivosť o dieťa ženy preferujú. Či uprednostňujú starostlivosť v predškolských zariadeniach, alebo chcú ostať doma. Väčšina žien s dieťaťom do dvoch rokov chcela ostať doma a starať sa o dieťa. Dlhšia a vyššia materská umožní ženám naplno sa venovať deťom. Ekonomická situácia by tiež nemala byť prekážkou pri rozhodovaní sa pre dieťa. Takisto by sme chceli podporovať flexibilné formy práce, aby ženy mohli pracovať z domu, prípadne na skrátený úväzok, alebo formou zdieľaného miesta.“
Problémom je často mentalita zamestnávateľov, ktorí takýmto formám práce stále nedôverujú. Myslia si, že home office znamená, že žena doma nič nerobí.
„Vzorom by mohla byť napríklad štátna správa. Veľká časť úradníckej práce sa dá robiť aj z domu. Ale takúto formu práce nepovoľuje dokonca ani ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré by malo ísť príkladom. Flexibilná pracovná doba a práca z domu kladie väčšie nároky na manažérov, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pri troche námahy sa celý tím dá veľmi dobre zorganizovať a riadiť, aj keď jeho členovia majú pohyblivú pracovnú dobu. Chce to aj zmenu mentality v tom, že zamestnanca nehodnotím podľa toho, ako dlho vysedáva v robote, ale za výsledky. To samozrejme predpokladá presný systém hodnotenia výsledkov, jasný popis práce a systematický a transparentný monitoring.“
Mali by na materskú chodiť muži?
„Určite áno. Mám kamarátov v Nórsku, kde to majú nastavené tak, že buď si časť materskej vezme muž alebo prepadne. Dotyčný kamarát domácnosť zvládal skvelo, vypestoval si krásny vzťah s deťmi a v konečnom dôsledku aj lepšie ocenil neviditeľnú prácu ženy v domácnosti. U nás v niektorých prípadoch deti otca ani nevidia, len skoro ráno a neskoro večer. Je lepšie, keď si aj muži zažijú, čo znamená starostlivosť o domácnosť a o deti.“
V parlamente máme len 20 percent žien. Prečo sa podľa vás nemení toto nízke číslo?
„To, že v našej vláde, dokonca v sociálno-demokratickej, nie je ani jedna žena je asi európsky unikát. Ja vnímam ženy v politike veľmi pozitívne. Ženy majú menšie egá, väčšiu mieru empatie, vedia sa ospravedlniť a priznať chybu. Mužskí lídri vedú často pozičné boje a veľa času trávia zbytočnými šarvátkami. Ak je vo vedení podnikov kritická masa žien, dokáže ovplyvniť a meniť kultúru celej firmy. To platí aj pre politiku. Politika je však časovo náročná, čiže robíte ju vždy na úkor niečoho, väčšinou na úkor času, ktorý by ste mohli venovať mužovi a deťom. A bez podpory muža to nejde. Nie je mnoho mužov, ktorí dokážu žene robiť doma zázemie a trpezlivo ju podporovať v politických aktivitách. Väčšinou je to naopak. Myslím si, že ak by sa našlo viac mužov, ktorí by takto podporovali svoje ženy, mali by sme na Slovensku viac žien v politike.“
.jpg)
Zvýšili by počet žien v politike kvóty?
„Nepodporujem kvóty. Ani na ženy, ani na nič iné. V Európskej komisii to fungovalo tak, že počet žien, najmä na vyšších manažérskych pozíciách, bol každoročne vyhodnocovaný. Z každého generálneho riaditeľstva prišla štatistika aj s následným hodnotením z oddelenia ľudských zdrojov, aký je podiel žien, koľko z nich je na vedúcich pozíciách, koľko ľudí využíva flexibilné formy práce a porovnávalo sa to. Vzájomným porovnávaním sa čísla z roka na rok zlepšovali, hoci ani tam to nebolo ideálne.“
Ste komunálnou političkou, budete ňou, aj keď vás zvolia do parlamentu?
„Ak budem mať čas, ostanem komunálnou poslankyňou aj v bratislavskom Starom Meste, bez nároku na plat, ako sme to v našom hnutí sľúbili. Ale chcela by som v tejto práci pokračovať. Človek vidí výsledky, je blízko pri ľuďoch, má od nich spätnú väzbu. Ak sa komunálna politika robí transparentne a poctivo, prejaví sa to aj vo veľkej politike.“
Prečítajte si aj Nagyová-Džerengová: Synovi musím vysvetľovať, prečo nie je dobrá vláda jednej strany
