V telefóne si pôsobila, že ani netušíš, že sú o necelé dva týždne voľby. Ako to?
„Vnímam, že kampaň je v plnom prúde. Ale jednoducho, za posledné roky som absolvovala niekoľko kampaní a teraz som si povedala, že do toho nebudem dávať energiu ani peniaze. Čo má byť sa stane aj bez veľkej kampane. Mám sté miesto. Musela by som vyvinúť enormné úsilie, aby som sa prekrúžkovala. Tentoraz to zoberiem len tak zľahka.“
O čom je potom kampaň? Kto sa vďaka nej dostane do parlamentu? Je o energii a peniazoch?
„Bohužiaľ, to druhé slovíčko je ešte dôležitejšie v dnešnej dobe. Keď visíte na každom rohu, tak ľudia si tvár zapamätajú a krúžkujú meno.“
Bola si viceprimátorkou Bratislavy za čias Milana Ftáčnika. Na čo najlepšie a najhoršie spomínaš?
„Mnoho vecí sa mi nepodarilo, ale aj podarilo a som na nich pyšná. Napríklad lodenica Tatran získala vďaka mne peniažky. Založila som v Bratislave dobrovoľnícke centrum. Podarila sa mi aj oprava križovatky v Karlovej Vsi tak, že sa jej obyvatelia nemuseli chodiť točiť až pod most Lafranconi. Najhoršie však boli tie zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď sme rokovali aj tri dni od pol deviatej do jedenástej v noci. Vtedy som sa stala silnou prívrženkyňou kvôt pre ženy v politike. Jednoducho to, že kvóty nemáme, je veľká chyba. Zistila som totiž, že tam, kde veci nie sú vyvážené, fungujú iba mužské pravidlá. Vzdor a ramená. Ženy sa vedia dohodnúť oveľa skôr. Život ich naučil časom neplytvať. Chlapi len nekonečne rečnili. Som si hovorila, preboha, čo ich ženy doma nepustia k slovu?! Ako sa hovorí, niekedy som mala chuť ich strieľať.“
Si sklamaná z komunálnej politiky?
„Ja som si povedala, že sa každé ráno chcem na seba pozrieť do zrkadla a celé štyri roky som sa na seba usmievala. Nikdy som k žiadnej ponuke v komunále neprišla. Počula som tam všeličo, ale nikdy sa ma nikto nedovolil osloviť. Vždy som hlasovala podľa vlastného svedomia a presvedčenia.“
Ako si znášala podrazy v komunálnej politike?
“Veľmi ma to trápilo. Hlavne, ak som vedela, že to vôbec nie je pravda a hádzali ma do jedného vreca. Prvé dni som si aj poplakala, ďalšie ma to urážalo, ale potom som si povedala, že ak sa nechceš zblázniť, musíš sa v tom svete naučiť fungovať. Vypestovala som si hrošiu kožu, nebrala som to potom už osobne a obrnila som sa voči zákulisným ťahom a hrám politiky. Mala som svoj vlastný svet, ktorý fungoval podľa mojich pravidiel.“
V tom čase si začala písať detské knihy.
„Presne. Ja som bola z tej roboty tak vypľutá, že som už nevládala písať pre dospelých. Unikala som tak do toho čistého detského sveta. V tom čase vyšli moje najlepšie detské knihy. (smiech)“
Chodí po Bratislave mestský poslanec, ktorého by si najradšej už nikdy nevidela?
„Áno, urazil na do kosti. Povedal klamstvo, ktoré absolútne nebolo pravdivé. Šokoval ma. Vtedy som pochopila, ako veľmi to môže ublížiť, ak človek požíva dôveru verejnosti. Nebudem však konkrétna. Nemám problém pozdraviť ho na ulici. Dokonca aj prvá, lebo slušnosť je pre mňa dôležitá.“
V spise Gorila je namočená každá strana. Vrátane MOST-HÍD, za ktorú kandiduješ. Neprekáža ti to?
„To je asi kauza, ktorá sa nikdy nevyrieši, aj keď si myslím, že by sa mala. A nevyrieši sa preto, že väčšina aktérov je dodnes činná v politike. Vieš si predstaviť, že by naozaj vyšetrovatelia boli úplne nestranní a obvinili ministra, alebo niekoho vyššie?? Ja si to predstaviť neviem, aj keby to bolo správne.“
A neprekáža ti to, že kandiduješ za stranu, ktorú spomína aj spis Gorila?
„Máme u nás pomerný volebný systém, v rámci ktorého musíš kandidovať za stranu. A myslím si, že iné strany sú v tom omnoho hlbšie… MOST-HÍD vznikol až v roku 2009.“
Čo hovoríš na vyjadrenie Béla Bugára, ktorý nevylúčil povolebnú spoluprácu so Smerom-SD?
„Neviem, čo mám na to povedať. Niekde na internete som videla aj jeho opačný názor. Ale ak povedal, že ak neuspeje pravica, pre program bude psia povinnosť ísť zo Smerom, tak potom nehovoril za mňa.…. ale koho zaujíma nejaký názor zo stého miesta?“
(2).jpg)
Ľudia sú už unavení zo sľubov, ktoré pred voľbami počujú a reálneho života, ktorí žijú. Myslíš si , že MOST-HÍD urobil maximum?
„Určite sa nepodarilo všetko. Ale to nezáleží len od strany, ale celej situácii v krajine. Teraz sa snažíme transformovať na občiansku stranu. Založili sme aj ženskú organizáciu IDEA, ktorá sa snaží podporovať angažovanie žien v politike a presadzovať a otvárať aj otázku kvót. Sú tam aj ženy, ktoré nie sú v strane. Pomáhame ženám, ktoré majú záujem vstúpiť do politiky.“
A majú záujem?
„Moja osobná skúsenosť je taká, že to tak nie je. Jednoducho, chlapi si držia svoje miesta a urobia čokoľvek, aby si ich udržali. Čokoľvek. Pritom ženy sú veľmi šikovné , ale naša taká dobrá vlastnosť je, že sedíme v kúte a slušne čakáme, že nás niekto osloví. Takto to však nefunguje. Ak ich do politiky potlačíme, vedia byť oveľa pragmatickejšie ako muži, schopné kompromisov. Ja dnes ustúpim tu a zajtra ty tu. Takéto ženy musíme vyhľadávať a pomôcť im do vysokej politiky. V politike veľmi chýba ženský pohľad.“
Odporúčaš im, aby vstúpili do politiky, aj keď si sama sklamaná?
„Až keď som nič netušiaca vstúpila do politiky, pochopila som, aká veľká je škoda, že nás tam nie je viac. Práve preto som za povinné kvóty, aby ich museli hľadať samé strany. Lebo oni existujú. Naozaj je to veľká škoda, že je v parlamente málo žien. Ja vždy volím iba ženy a, samozrejme, môjho manžela.“
Kvóty by však nezabránili tomu, aby do parlamentu chlapi nehľadali aj „také poslušné, pekne a milé“.
„Problémom žien v politike je, že je ich málo a snažia sa prispôsobiť mužskému svetu, aby ich chlapi uznávali. Čo je na škodu veci, lebo by si mali udržať svoje ženské vnímanie sveta a presadzovať ho práve aj medzi chlapmi.“
Známa je tvoja veta, že žena vydrží viac ako človek.
„To je obrovská pravda. Jednoducho to máme v genetickej výbave. Manžel bol v parlamente, viem ako to tam funguje. Ja ako viceprimátorka som mala možno aj viac práce ako poslanci. Od rána do večera, často aj cez víkend. Všetko som si však vedela zariadiť. Našla som si pani do domácnosti a prehodila priority. Cez víkend som navarila na celý týždeň. (smiech)“
Ak sa dokážeš odpolitizovať, ktorá žena politička ťa za posledné roky oslovila najviac?
„No, až tak veľa výrazných žien vo vysokej politike nemáme. Určite zarezonovalo, že sme mali konečne prvýkrát v histórií premiérku, Ivetu Radičovú. Bola som rada, že je na čele krajiny konečne žena.“
No, ale hovoríš, že žena vydrží viac ako človek. Ju odstavili muži.
„Áno, áno, toto je však zložitý prípad, nechcem ho rozoberať. Zaujala ma napríklad aj Nicholsonová. Osobne ju nepoznám, ale mám z nej dobrý pocit. Je škoda, že je jednou z mála, ktorej hlas v parlamente počuť.“
Hovorí sa, že v jeden firme by nemali robiť manželia spolu. Tvoj manžel je poslancom Európskeho parlamentu. Nebojíš sa, že obaja manželia vo veľkej politike nie je ideálne riešenie?
„Naopak. Naša rodina politikou žije. Zaujímajú sa o ňu aj naše deti. Pri stole je to naša spoločná téma. Ako hovoria umelci. Dobré je spolužitie, keď ten druhý chápe, o čom to je. Vo svete je to bežné.“
Predstavujem si vás tak, že pri nedeľnom obete preberiete domácu a zahraničnú politickú scénu pri politickej diskusii v televízii.
„(smiech) Bola by si prekvapená, ale náš najstarší syn Teo, prvovolič, má neskutočný prehľad o dianí doma aj v zahraničí. On kompletne vie, kto je kde, aký a prečo.“
Rozprávate sa doma s deťmi aj o posledných megakauzách Smeru či vykrádaniu štátnej kasy? Za veľkú korupciu nikto ešte z politikov nebol odsúdený.
„Samozrejme. Pýtajú sa nás na to deti. Hľadajú politickú kultúru. Komunizmus nás v zmýšľaní akosi pribrzdil. A demokracia išla v zrýchlenom tempe. Pevne verím, že raz bude pravá demokracia aj u nás. Napríklad ako v Nemecku, keď odstúpil prezident, lebo si pôžičku na byt vybavil v spriaznenej firmy alebo keď po prvej infikovanej krave na BSE odstúpili dvaja ministri. Veď pred 26. rokmi sme všetci verili, že tu bude Švajčiarsko. Bez kultúrneho národa s kultúrnymi politikmi to však nejde. Švajčiarsko sa nám stále vzďaľuje. Nemám z toho dobrý pocit, kam to celé smeruje. Celý systém Európskej únie sa aj vďaka utečeneckej kríze otriasa v základoch.“
Ako to vnímajú tvoje deti?
„Pred dvoma rokmi som zobrala syna do Singapuru na festival spisovateľov pre deti. Stále sa ma pýtal. Mami, ako je možné, že tu je všetko nové a funguje, keď vládne jedna strana? Mami, potrebujeme takú demokraciu akú máme a žijeme ako žijeme? Mami, tak potom radšej nemajme demokraciu. Musela som mu vysvetliť, že už sme vládu jednej strany mali a dopadlo to tak, ako dopadlo. Mala som čo robiť, aby som mu to vysvetlila. To je to zaujímavé, že nám dorastá generácia detí, ktoré komunizmus nezažili a musíme ich učiť, aby si vážili slobodu, lebo začínajú vnímať iba jej obmedzenia. Ťažko viete reagovať, keď vám 18-ročný syn povie, že sa mu nepáči, kam to speje.“
Kedy teda podľa teba politici po veľkej korupčnej kauze skončia vo väzení na Slovensku?
„Neviem, kedy aj v našej krajine politici zlodeji budú sedieť v base. Syn Teo ide po prvý raz voliť a tiež chce na toto odpoveď. Pevne verím, že politika raz bude aj u nás povolanie, na ktoré sa nebudeme pozerať iba cez prsty.“
Prečítajte si aj Magda Vašáryová: Úspešné ženy sa správajú ako včelie kráľovné, iným ženám nepomôžu
