|
Blíži sa Veľká noc. Ak sa chystáte stráviť najbližšie hodiny v spoločnosti prachovky a vysávača, mali by ste vedieť, že upratovanie môže aj zabíjať. Nie je to síce vedecky podložené, len odpozorované zo života. A život je predsa hotová veda...
„Mami, nevieš, čo je s mäsožravkou?" pýta sa ma dcéra krátko po vianočných sviatkoch. Keď už pes konečne dogrcal zo všetkého, čím ho nakŕmili detské návštevy, snáď teraz nepobežím k lekárovi s mäsožravou rastlinou? Stala sa súčasťou detskej izby, keď asi pred rokom pristála na parapete okna. Vysnívaný darček staršej dcéry. Nenáročný, lacný, skrátka milý.
Celá rodina obzerá mäsožravku, ktorá viditeľne chradne. Vodu má, svetlo má, zemina je v poriadku, ani žiadnych škodcov (jasných samovrahov) nevidím. „Mami, veď ona hladuje! Ty si jej pozabíjala všetky muchy a pavúky!" vykríkne dcéra a tri pár očí sa zapichnú do mňa.
Inkvizičný súd čaká, čo poviem na svoju obhajobu. Pozerám na krásne vyleštené okná aj medziokenné priestory, kde sa vždy mihali dáke mušky, chrobáčiky, pavúčiky, ako to už v starých oknám býva. Teraz nič! Ešte z nich cítiť vôňu čistiacich prostriedkov. Dokelu!
„No, niečo jej nájdem, niečo vymyslím," poviem sebaisto, hoc‘ s pocitom viny (veď tá chudera umiera kvôli mne, nehovoriac o tom, že predtým kvôli mne umreli muchy a pavúky) a presuniem sa do kuchyne. Hurá, šunka! Odtrhnem kúsok a víťazoslávne sa suniem k parapetnej doske.
„Šunku? Zbláznila si sa? Vieš koľko je v tom chémie? To ju zabije!" zhučí na mňa môj muž. Muž, ktorý tú šunku kupuje vlastným deťom na desiatu. A keď vtedy naňho hučím ja, že je v tom kopa chémie, tak sa smeje, že raz za čas to nikoho nezabije a ešte poznamená, že som biomatka. Toto ma teda dosť vytočilo. Pozriem naňho pohľadom, v ktorom si môže prečítať – „Drahý, zabila som pavúky, muchy, teraz zabíjam mäsožravku... chceš byť ďalší na rade?"
Opäť teda napochodujem do kuchyne. „Tak čo chcete? Dám rozmraziť kuracie prsia?" spýtam sa nahlas pri otvorenej mrazničke. (Okrem nich sú tam už len ríbezle, mäta a nanuky.) „Nie! Čo ak sú v nich antibiotiká?" skríkne staršia dcéra. Presne tá, ktorá vždy žobroní, nech urobím kuracie rezne...
No nič, beriem baterku a rezignovane sa vydávam na lov. Do pivnice. A záchranná misia konečne speje k zdarnému koncu. V zatváracom pohári mám dvoch malých pavúčikov a jednu mušku. Mäsožravka prežije, hurá! A ja mám poučenie do života, že upratovať treba len tak trošku - nech to nikoho nezabije.
Nuž, neviem ako vy, ale ja tento víkend strávim na záhrade. Popíjajúc kávu budem sledovať rozkvitajúce tulipány a hyacinty, zobkajúce sýkorky a na slnku sa vyhrievajúce mačky. Som presvedčená, že Veľká noc príde, aj keď na jej príchod tento raz nebudem striehnuť spoza vyleštených okien...
Prečítajte si aj Zúfalstvo má celkom inú tvár
