|
Obchodný reťazec slávi výročie pôsobenia na slovenskom trhu. Vládna agentúra výročie vstupu do otvoreného vesmíru. Galéria výročie „narodenia“. Môj roztomilý synovec si práve pochutnáva na torte s veľkou sladkou šestkou. Naša mamina oslávi čoskoro krásne životné jubileum. Nie je výročie ako výročie. Sú aj smutné. Od smrti našich milovaných, začiatku vojen, pádu lietadiel, prírodných katastrof, rozpadu sľubne vyzerajúceho vzťahu...
Moje blížiace sa výročie je tiež nemastné-neslané. Od evidencie na úrade práce mi čoskoro uplynú štyri roky. Rekordérka, však? Absolvovaných tridsaťpäť hlásení u postupne štyroch vždy príjemných a ústretových kontaktných osôb. Prvá prorocky tvrdila, že mi prácu nedokážu sprostredkovať. Niežeby som bola taká špeciálna. V malom meste a na dedine sa uvoľnené miesta prednostne obsadzujú príbuznými a známymi, známymi príbuzných a príbuznými známych. Zamestnávatelia už dávno nemajú povinnosť každé voľné miesto oznamovať úradu. Ani úrad práce svoje voľné miesta neponúka prednostne svojim evidovaným uchádzačom.
Ak mierne nahor zaokrúhlim počet poslaných žiadostí so životopisom, dostanem okrúhlu trojstovku. Percento úspešnosti meraných počtom pozvaní na pohovor je desať. Každý bol vskutku jedinečný. Najkratší päťminútový, najdlhší s ťažkým neočakávaným písomným testom trval takmer dve hodiny.
Najbizarnejším bol v nemenovanej štátnej akciovej spoločnosti v hlavnom meste. Vedúca na mňa nepozerala zvrchu len vďaka svojej výškovej prevahe, ale aj neschopnosti pochopiť moju nezamestnanosť. „Keby ste aspoň robili niekde načierno, ... Veď na Slovensku sa bežne klame... Titul, krátka prax ani rekvalifikačný kurz Vám nepomôžu.“ Pozvala ma vďaka presvedčeniu, že pri osobnom kontakte zabodujem nejakou čiernotou.
Pracovný pohovor v kongregácií rehoľných sestier už zo samotnej podstaty organizácie bol originálny. Prísna sestra rehoľníčka si ma neveriacky premerala a položila na stôl zoznam aktivít hľadanej manažérky ubytovacieho zariadenia: „Myslíte, že toto všetko môžete zvládnuť? (vy taká subtílna)“ Vynašla som sa: „Ak vôľa Božia, tak určite áno.“ Nebola...
Životopis mám roky zavesený aj na najväčšom pracovnom portáli. Sporadicky ho objavia finančníci, poisťovatelia. Raz sa ozvala veľmi sľubná ponuka. Pani z reklamnej agentúry v Bratislave ma pozvala na pohovor na miesto účtovníčky. Trefa do čierneho! Pri osobnom stretnutí som však bola obzvlášť priateľskou personalistkou vyzvaná „predať“ sa za recepčnú. Bol to môj posledný pracovný pohovor. Pri slovách: “Predajte sa!“ mi konečne docvaklo!
Zamestnávateľ je pán. Uchádzač tovar. Pulty sú plné. Ležiaky nezaujímavé, predajné len po zľave. Môžu byť moje ideály stratené, mohla sa mi nádej rozplynúť, no BIG SALE zo seba robiť nebudem!
Prečítajte si aj Dobrý sused požehnaním
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
