|
Bývanie v dvanásť bytovke, najväčšej obytnej budove na dedine, bolo čarovné. Susedia pod nami, nad nami, vedľa nás. Podivné zvuky zhora nezvestovali domáce násilie, lež sekanie dreva priamo v obývačke. Skrinku s potravinami nevetrala moja mama iba kvôli poriadku, ale aj vode pretekajúcej z horného poschodia.
Veru, rodičia museli čeliť rôznym životným peripetiám. Detstvo „pri potoku“ je nezabudnuteľné: žiadne susedské spory, hádky, nijaký strach z ľudí od vedľa. Boli sme si nápomocní, delili sa o nadbytky z úrody, na Vianoce spolu koledovali, na šibačku šibali. Nestretli sme sa s výsmechom, ak sa nám smola lepila na päty. Sused Štefan nezaváhal ani na okamih a hodil ma na pohotovosť s rozbitým kolenom.
Z bytovky sme sa presťahovali do rodinného domu. Vzdialenosť medzi susedmi väčšia, ale vzťahy rovnako blízke. Istota, že nám sused Janek pomôže s pokazeným vodovodom, sused Paľo s elektrikou, suseda Milka opatrí zvieratá počas dovolenky, bola na nezaplatenie. Oni zasa mali dôveru, že im zodpovedne postrážime chlapcov, mama pomôže s úradnými záležitosťami a pod. Vedeli sme, že si dvere nezabuchneme pred nosom, že potrebuješ ty mňa, potom ja teba. Súperili sme iba v počte zasadených paradajok.
Aktuálne bývame vo svojom neďaleko rodičovského. Z obývačky rozprávkový výhľad na polia a Borskú nížinu v hubárskej sezóne húfne navštevovanú zberačmi. Zo spálne rozhľad na Malé Karpaty, kostol, zopár domov a vzorne udržiavané záhrady olemované ovocnými stromami. Poznáme chuť vianočných oblátok zlepených domácim medom od susediek, orechov nazbieraných u suseda zľava, lekváru zo sliviek darovaných straším pánom oproti. Prehodíme zopár slov: o počasí, živote, aj časoch minulých. Rozprávková idylka. Ibaže každá minca má dve strany.
„Lepší je sused, ktorý je blízko, ako brat, ktorý je ďaleko,“ tvrdí slovenská ľudová múdrosť. Bohužiaľ zistenie, že z blízkeho sa susedstvom stane človek na hony vzdialený, je bolestivá pre mnohých. Obe strany mince sú však pevne spojené.
Naša dobrá starenka na margo vyvádzania nepríjemnej susedy s pokojom a láskou ku každému človeku tvrdila: „Chuderka Milka“. Starenka bola prostá žienka z dediny. Videla srdcom. Vnímala, že zlo môže byť len maskou a obranným reflexom človeka zlomeného, nešťastného, zúfalého, plného komplexov. Keď susedia, hoc vekom mladší, vedeli, že ich pozemská púť sa schyľuje ku koncu, zložili bremeno a mojim starým rodičom sa ospravedlnili.
Susedov si nevyberieme, svoje správanie áno. Odsudzujme zlo, ale nesúďme človeka. Vnímajme negatívne vôkol seba okom srdca. Buďme milosrdní a tolerujúci, nie na čelo ťukajúci!
Prečítajte si aj ďalšie blogy
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
