Najviac žien sedelo vo vláde za éry bývalého premiéra Petra Pellegriniho (2018-2020), keď sme mali 5 ministeriek. Lepšie to nebolo ani počas éry prvej premiérky Ivety Radičovej, ktorá mala v kabinete jednu ministerku. V novej úradníckej vláde, ktorú iniciovala prezidentka Zuzana Čaputová, máme štyri ženy - podpredsedníčku vlády a 3 ministerky. Nielen v politike ženy stále čelia efektu skleneného sgtropu.

Efekt skleneného stropu pomenovali v roku 1978

Dnes hovoríme o rovnosti mužov a žien a snahách o odstránenie rodových stereotypov otvorenejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu, že sme svedkami pokroku, stále existujú prekážky, ktoré brzdia ženy na ceste k rovnosti. Jednou z nich je tzv. efekt skleneného stropu.

Sklenený strop predstavuje neviditeľnú bariéru, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe napriek ich kvalifikácii, talentu a ambíciám. Neviditeľná bariéra na pracovisku História skleneného stropu siaha do druhej polovice 20. storočia, keď sa ženy začali výraznejšie zapájať do pracovného života a aktívne bojovať za svoje práva. Pre ženy bolo náročné dosiahnuť vedúce pozície či vstúpiť do tradične mužských odvetví.

Vznikol tak fenomén, ktorý po prvýkrát pomenovala na konferencii v roku 1978 americká konzultantka v oblasti manažmentu a autorka Marilyn Lodenová.

“Je to bariéra tak nenápadná, až je priehľadná, no zároveň taká silná, že bráni ženám v postupe na vyššiu pozíciu na pracovisku. Aký je rozdiel medzi skleneným stropom a tehlovou stenou? Sklenený strop je priehľadnejší, je jemnejší, ale je rovnako ťažké ním preniknúť,” opísala Lodenová neviditeľnú bariéru na pracovisku.

Jej slová našli odozvu u množstva žien a podnietili tak širokú diskusiu o rodovej nerovnosti a výzvach, ktorým musia ženy v profesijnom živote čeliť. Pojem sklenený strop sa rýchlo ujal a stal sa heslom aktivistiek, vedkýň a obhajkýň ženských práv, usilujúcich o prelomenie tejto bariéry a vytváranie rovných príležitostí.

Žien vo vedúcich funkciách je málo

Efekt skleneného stropu je prítomný v rôznych odvetviach, vrátane korporátov, akademickej obce, umenia, či politiky. Všetky oblasti spája jedno - ženy neustále narážajú na prekážky, ktoré im bránia dosiahnuť rovnaký úspech ako ich mužským kolegom.

V obchodnom sektore sú ženy na vyšších manažérskych pozíciach v menšine. Hoci sa čoraz viac žien aktívne zapája do politického života, vo väčšine krajín je percento žien vo vrcholných politických funkciách veľmi nízke. Aj v akademickom svete býva reprezentácia žien na pozíciach profesorov či vedúcich výskumných tímov sotva znateľná.

Ilustračné foto - pexels.com

Jedným z najvýznamnejších prejavov tejto neviditeľnej bariéry na pracovisku je pretrvávajúci rozdiel v odmeňovaní mužov a žien. Ženy zarábajú v priemere menej ako ich mužskí kolegovia, a to aj po zohľadnení faktorov ako sú vzdelanie či skúsenosti.

V roku 2022 predstavovali stredné zárobky žien iba 83 percent stredných zárobkov mužov, pričom rozdiel sa stáva ešte výraznejším,  keď ženy stúpajú po kariérnom rebríčku. Podľa rebríčka Fortune 500 menej ako 9 percent spoločností dosadilo ženy do svojich vedúcich pozícií.

Globálna nezisková organizácia Catalyst zároveň zistila, že ženy celosvetovo zastávajú len 29 percent vyšších riadiacich funkcií. Tento nesúlad prehlbuje ekonomickú nerovnosť a zároveň odrádza mnohé ženy, aby sa o vedúce pozície uchádzali.

Stereotypy brzdia kariérny úspech žien

Sklenený strop je úzko prepojený s problémom rodovej nerovnosti a stereotypnými predstavami o úlohe mužov a žien v spoločnosti. Predpoklady, že ženy sú prispôsobené na starostlivosť o rodinu a domácnosť sú v našej kultúre hlboko zakorenené. Od malička sme vychovávaní s predstavou, že ženy majú byť zdvorilé, ústretové a empatické, zatiaľ čo muži bývajú odvážni, rozhodní a dominantní.

Asertivita u mužov stelesňuje vodcovské schopnosti, asertívne ženy sú považované za hysterické a agresívne. Jedným z najrozšírenejších rodových stereotypov je presvedčenie, že ženy sú príliš emocionálne a nedokážu si zachovať v kritickej chvíli chladnú hlavu. Toto sa často uvádza ako dôvod, prečo nedávať ženám mocenské pozície. Na fakt, že história nás učí o presnom opaku, už zástancovia patriarchátu nepozerajú.

Pracujúce matky narážajú na ďalšiu stránku efektu skleneného stropu, keďže bremeno starostlivosti o deti a domácnosť spočíva prevažne na ich pleciach. Žonglovanie s pracovným a rodinným životom často vytvára dodatočný stres a tlak na ženy, ktoré sa pokúšajú stúpať v kariérnom rebríčku a súťažia o pozíciu s mužmi.

Vyššie platené pracovné pozície bývajú zároveň menej flexibilné a časovo náročnejšie, čo mnohé matky automaticky vylučuje zo zoznamu uchádzačov. Kým muži dominujú v hierarchiách spoločností a organizácií, ženy sú často podzastúpené alebo dokonca vylúčené. Toto nespravodlivé zastúpenie znižuje šance žien na dosiahnutie vyšších pozícií a ďalej prispieva k existencii skleneného stropu.

Sklenený strop vs. sklenený útes

S efektom skleneného stropu sa nerozlučne spája ďalší fenomén, ktorému ženy v profesijnom živote čelia, známy ako sklenený útes. Prejavuje sa v dobe krízy a nestability. Zatiaľ čo muži majú často príležitosť prevziať vedúce pozície v čase stability a úspechu,  ženy získavajú výkonné funkcie v období, keď spoločnosť čelí výzvam a problémom.

Ilustračné foto - pexels.com

Efekt skleneného útesu sa spája s viacerými faktormi. Jedným z nich je aj predpoklad, že ženy majú lepšie schopnosti v oblasti komunikácie a zvládania konfliktov, čo ich robí vhodnejšími na riadenie v krízových a náročných prostrediach. To, čo sa na prvý pohľad zdá ako krok k rovnosti, však stavia ženy do nezávideniahodnej situácie. Na jednej strane dostali príležitosť preukázať svoje kvality a vodcovské schopnosti. Zároveň sú ženy vystavené veľkému tlaku, keď sú povolané na zodpovednosť vo veľmi náročných a nespoľahlivých situáciách, kde je väčšia šanca zlyhania, kritiky alebo nespokojnosti.

Musíme sa zbaviť predsudkov

Ako spoločnosť sme v posledných desaťročiach urobili významný pokrok smerom k dosiahnutiu rovnosti medzi mužmi a ženami, stále sme však ďaleko od cieľa. Efekt skleneného stropu je dodnes prítomný vo všetkých odvetviach a neúmerne postihuje ženy a iné marginalizované skupiny. Prelomenie tejto neviditeľnej bariéry je pritom kľúčové nielen pre ženy.

Firmy a podniky s rozmanitým vedením bývajú inovatívnejšie, prispôsobivejšie a úspešnejšie. Vďaka sklenenému stropu prichádzajú firmy o množstvo talentovaných a schopných žien. Na rozbitie skleneného stropu je potrebné spoločné úsilie a systémová zmena.

Firmy musia zaviesť politiky, ktoré podporujú rovnaké príležitosti a odstraňujú rodové bariéry. Spolupráca medzi vládou, organizáciami a inštitúciami je nevyhnutná na dosiahnutie skutočnej rovnosti vo svete práce.

Nezanedbateľným je zdieľanie príbehov úspešných žien, ktoré svedčia o tom, že sklenený strop môže byť prekonaný. Je dôležité, aby sme v diskusii o sklenenom strope a rodovej nerovnosti pokračovali. Postupným prijímaním rozmanitosti, odstránením predsudkov a podporou inkluzívneho prostredia môžeme pripraviť pôdu pre spravodlivejšiu a spoločnosť, v ktorej budú mať ženy rovnaké príležitosti dostať sa na najvyššie vedúce pozície.