Keď sa rozprávate s obeťami zneužívania alebo sexuálneho násilia, je to ťažké počúvanie. Z takýchto stretnutí a rozhovorov chodím ako keby ma niekto udrel kyjakom po hlave. A to som to nemusela zažiť, len o tom počúvam.

Neexistuje jednotný popis ženy, ktorá je obeťou sexuálneho násilia. Od tínedžeriek až po staršie ženy. Nenápadné, aj nápadné. Zakríknuté, aj sebavedomé. Teória, ktorú pretláčajú niektorí zaostalí muži, že ženy provokujú svojím oblečením neobstojí. Môžete mať tepláky, mikinu a mastné vlasy, vôbec na tom nezáleží.

Rozhovory s obeťami prebiehajú nasledovne - oproti vám sedí ustráchaná žena, ktorá sa vysporiadava s traumou alebo už ju má vysporiadanú. Bez ohľadu na to, či už prešla terapiou alebo nie, keď sa začnete pomaly a citlivo rozprávať o tom, čo sa jej stalo, roztrasie sa, niekedy rozplače. Alebo stíchne a trvá jej dlhú chvíľu než vôbec začne čokoľvek hovoriť.

Niektoré ženy sa zosypú, niektoré sú nahnevané. Všetky mi to hovoria s malou dušičkou. Už toľkí nám neverili, opakujú.

Posledný týždeň sme v tejto spoločnosti vyslali viacerým signál - že ženy si za sexuálne obťažovanie či násilie môžu samé. Že muži sa nevedia kontrolovať a sú prosto takí. Že tie, ktorým to prekáža, sú ohrdnuté, škaredé a nikto sa ich nedotýka.

Vyslali sme signál nielen ženám, ktorým prekáža banálne a bazálne správanie sa chlípnikov. Vyslali sme najmä necitlivý signál všetkým obetiam vážnych trestných činov. Že im neveríme. Že nevadí a chytanie a dotýkanie sa je predsa súčasť života. Prežili to vaše matky, prežijete to aj vy.

Prečítajte si

Týždeň sexistického prasátečka 2020

Po mojom minulotýždňovom stĺpčeku o prominentnom neurológovi som hovorila s niekoľkými jeho pacientkami, ktoré obťažoval. Súčasne s tým mi začali vypisovať anonymní trollovia, ktorí profesora obhajovali, nátlak vyvíjali mnohí - priamy aj nepriamy.

Vypočula som si šialený príbeh, v ktorom cirkev tutlala, zastrašovala, necitlivo pristupovala a ,samozrejme, - trestný čin nenahlásila, čím sa stala spolupáchateľkou. Sedela oproti mne ďalšia žena, ktorá popisovala, že o jej zneužívaní vedeli v tábore všetci, a nikto to nenahlásil.

Pri každom jednom príbehu si opakujte, že len mizivé percento žien si tieto príbehy vymýšľa. Promile, nula celá nič. Drvivá väčšina hovorí pravdu. A to dlhoročné ticho nás raz všetkých zabije. V tejto krajine mlčia sudcovia, prokurátori. Mlčia policajti, mlčia kňazi aj biskupi. Mlčíme my všetci.

Ženy, je na čase spustiť sirény.