Už rok robím rozhovory s psychológmi, odborníkmi a bijú na poplach - deti sú v katastrofálnom psychickom stave. Majú depresie, sú agresívne, chcú páchať samovraždy, majú poruchy príjmu potravy, úzkosti, strach. Dva roky táto krajina hazarduje s deťmi a zatvára školy ako prvé a otvára ich ako posledné.
Na Silvestra som postla teda storku, že ak nebol Silvester super veselý, nevadí. Lebo stáva sa to. A mnoho ľudí mi napísalo svoje vlastné neveselé silvestrovské príbehy, ktoré sa im stali. A je to tak ok. Keď sa človek ohliadne späť, boli to vždy dôležité momenty v živote, hoci boli ťažké a náročné.
Hoci by som tu mohla hovoriť, že mi je ťažko a že som Facebook vypla, lebo mi to naozaj teraz nerobí dobre, ako som vychádzala z nocľahárne a zdravila klientov Depaulu, chcem venovať tieto riadky radšej ľuďom, ktorí si zaslúžia našu pozornosť, než tým, ktorí hejtujú a nezaslúžia si ju.
Mnoho príbehov je ako Dianiných - ženy, ktoré odišli od násilníka, muži po rozvodoch, mnohí s vážnymi psychiatrickými diagnózami a odchovanci detských domovov. Na ulici menštruujete, na ulici máte rakovinu prsníka, aj krčka maternice, na ulici sa nemáte kde osprchovať, ani zohriať. Na ulici sa máte, s prepáčením, nahovno.
Príliš často hovoríme, že keď nám fyzicky nič nechýba, je vlastne všetko v poriadku. Lenže tak telo nefunguje. Jedno je prepojené s druhým. Keď sa človek necíti dobre, je jedno, či psychicky, či fyzicky.
Je na čase, aby sme vyžadovali od tohto štátu kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a to nielen pri gravidite. Ženy síce ťahajú zdravotníctvo ako zdravotné sestry a lekárky, ale v nemocniciach a ambulanciách sú na druhej koľaji.
My tu zatiaľ chceme podporovať pôrodnosť a úplne najviac chceme pomáhať matkám s deťmi - každých 6 mesiacov v parlamente. Pomoc s kočíkom do električky, to sa už do zákona napísať nedá, a podpora žien po materskej v práci, to už je tiež trocha komplikovanejšie. Vôbec klíma, aby sa žena po pôrode necítila ako chudera, to žiadny poslanec v tejto krajine nevyrieši.
Je mimoriadne náročné zohnať príbehy žien, ktoré sú ochotné otvorene hovoriť o svojich príbehoch. Mnohé majú obavy alebo jednoducho nemajú čas ani energiu a zväčša po zverejnení ich príbehu schytajú namiesto empatie a súcitu len ďalší hejt, hovorí o pokrývaní ženských tém v médiách dlhoročná novinárka a influencerka Zuzana Kovačič Hanzelová.
Na Facebooku sa rozpútala diskusia o správaní sa a hejtovaní na sociálnych sieťach medzi konzervatívcami a liberálmi. Liberáli totiž dosť nevyberaným jazykom na twitteri kritizovali Simu Martausovú (Magušinová - poz.red) za jej tvorbu.
Dajme ľuďom benefit of the doubt. Dajte im šancu mať blbý deň a neopätujme im zlú náladu či hnev. Bude sa nám tu všetkým žiť lepšie.
