Počas druhej svetovej vojny si zámocký areál uzurpovali nacisti a ich oddiel Hitlerjugend pri odchode zámok Napajedla zdevastoval. Po následnom zoštátnení bol majetkom továrne na výrobu plastov Fatra Napajedla. Ktovie ako by dopadla chátrajúca vzácna historická budova, keby sa z Prahy do uvedeného moravského mesta nevrátila Petra Psotková.
Petra Psotková s deťmi. Foto - archív PP
Petra Psotková: Chcela som zachrániť vzácnu ruinu
„V Prahe som pracovala ako manažérka reklamnej agentúry, v roku 2008 som sa s malou dcérou vrátila do tohto môjho rodného mesta. V kočíku som ju vozila po zámockom parku, sedávala na lavičke, pozerala na skvostný zámok a hovorila si: z tej budovy bude ruina v centre mesta alebo ju niekto musí zachrániť,” spomína si Petra Psotková. Zámok poznala od detstva. Súkromné neskoro barokové šľachtické sídlo, ktoré postavili v rokoch 1764 až 1769, vlastnili viaceré rody, naposledy Baťovci.
“Zámok ma vždy fascinoval. V čase môjho návratu bol zatvorený. Vyše 10 rokov sa tam nič nedialo. Chátral, ponúkali ho na predaj a nikto nemal záujem. Nápad kúpiť ho som spomenula doma. Moja veľmi akčná a podnikavá maminka Eva Gajdošík začala ihneď spriadať aktivity a išli sme si ho pozrieť,“ spomína Psotková.
Podľa nej tam spoločnosť Fatra chcela mať internátnu školu baťovského typu a v roku 1997 začala zámok rekonštruovať. Urobila nové rozvody elektriky, vody, plynu a čiastočne upravila historické sály. Zrazu prestala mať záujem o veľký dvojkrídlový objekt v tvare písmena U, ktorý je v zozname národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.
Zámok Napajedla. Foto - archív PP
Petra Psotková: Rekonštruovala celá rodina
„Najmä tretie poschodie bolo ako veľké zbúranisko. Začaté rekonštrukčné murárske práce vyzerali akoby robotníci odišli iba na obed. Baťova kinosála a ďalšie veľké miestnosti boli prestavané na menšie, ale nedokončené. Hromady materiálu, zo stien trčiace trubky a káble – bol to hrozivý pohľad. To nás neodradilo od kúpy, aj keď sme na zámok nemali peniaze. Najskôr sme museli zistiť u vlastníka, či nám ho a za koľko predá. Fatra bola súčasťou koncernu Agrofert a pátrali sme po telefóne na majiteľa Andreja Babiša, ktorý vtedy nebol tak verejne známy ako v súčasnosti. Podarilo sa nám spojiť s jeho manželkou, cez ňu s pánom Babišom, ktorý nám dal určité podmienky a my sme súhlasili. Vtedy bola kríza a banky celkovo nerady požičiavali financie, nie to ešte na taký bláznivý nápad ako kúpiť zámok,“ so smiechom pokračuje Petra Psotková.
Zároveň pripomína, že po získaní pôžičky bola do rekonštrukcie zapojená celá rodina, ktorá na zámku so 60 miestnosťami začala postupne bývať. Dôležité bolo dokončenie historických sál, aby mohli čo najskôr sprevádzkovať činnosť. Zariadenie zámku bolo rozkradnuté, ostali iba štyri historické lustre, krb a maľby v Holandskom salóne. Podľa dobových dokumentov zariadili jednotlivé miestnosti, aby vôbec po prvýkrát mohol byť otvorený pre verejnosť prehliadkami zámku. To sa stalo v obmedzenej podobe už koncom roka 2008.
Petra Psotková: Museli sme začať zarábať
„Nemali sme žiadnu finančnú rezervu a museli sme začať zarábať. Na prízemí zámku sme vybudovali kaviareň. Mala som víziu vrátiť mu život, dať ho do publikácii hradov a zámkov, turistických sprievodcov, pretože dovtedy bol úplne neznámy. Súbežne sme pokračovali v rekonštrukcii tretieho poschodia, kde sme moderne s nejakými historickými prvkami a pod dohľadom pamiatkárov zariadili izby na príjemné ubytovanie. Divadelnou formou sme organizovali prehliadky. V každej z desiatich sál bola nejaká sekvencia z autentickej minulosti zámku podľa môjho scenára v naštudovaní miestneho divadla,“ informuje Petra Psotková o prvých krokoch v novom rodinnom sídle.
Zaujímala sa o bývalých majiteľov. Doviezla na zámok potomkov šľachtického rodu Baltazzi, z Brazílie prišli v roku 2009 piati vnuci Jana Antonína Baťu – traja muži a dve ženy, medzi nimi Dolores Baťa ako ich hovorkyňa. Odvtedy boli viackrát v bývalej vlasti svojich predkov a prejavovali záujem o návrat ich rozsiahleho majetku od štátu. Spriatelili sa s novými majiteľmi zámku a veľa im rozprávali ako boli vychovávaní, ako žili, čo oni využili v divadelných prehliadkach.
.jpg)
„Boli radi, že o zámok sa začal niekto starať. Na tom mala veľkú zásluhu najmä moja maminka, ktorá, aj keď vzdelaním bola právnička, vždy sa chcela venovať interiérom a vareniu. V rodinnom zámku našla maximálne uplatnenie, vytvorila neuveriteľnú atmosféru a oázu pokoja. Zariadila všetky sály, izby, kaviareň. Naplno sa venovala gastronómii, viedla Moravský kulinársky inštitút. V zámockej jedálni organizovala podujatia pre firmy, kurzy varenia pre verejnosť, vyrábala marmelády, rôzne delikatesy, kombinovala a vytvárala nové jedlá z regionálnych surovín i s medzinárodnou kuchyňou, pretože veľa cestovala po zahraničí. Boli to obľúbené podujatia, až jej to chýbalo a vo svojom novom domove začína s obnovou Moravského kulinárskeho inštitútu,“ prezrádza jej dcéra.
Petra Psotková. Foto - archív PP
Zámok Napajedla má nového majiteľa
Tým potvrdila, že zámok už má nového majiteľa. Vraj život sa mení a keď prišla ponuka na kúpu zámku, začali o tom uvažovať. Jej rodičia zostarli a už nechceli pokračovať v každodennej náročnej starostlivosti o rozsiahlu pamiatku, chceli sa venovať inému podnikaniu a rodina sa rozhodla zámok predať. Petra Psotková mala obavu o jeho budúcnosť a tak ho najskôr ponúkla mestu Napajedla. To nemalo záujem a teraz je druhý rok v zahraničných rukách. Zatiaľ majiteľ pokračuje vo firemných aktivitách, v prehliadkach spolupracuje s divadlom, zámok funguje ako hotel, bývajú tam svadby. V súčasnosti rekonštruuje fontánu a vonkajší bazén, upravuje okolie zámku.
„Keď sme odtiaľ odišli, na 90 percent bol zámok zrekonštruovaný. Urobili sme dendrologickú revitalizáciu takmer 10 hektárového zámockého parku v anglickom štýle, ktorý bol ako súkromný majetok v čase prehliadok a rôznych podujatí sprístupnený verejnosti. Rada som na zámku bývala, i keď som zažila prasknuté potrubie a obavu, čo všetko nám voda poničí. Aj teraz mám k nemu úprimný vzťah, pre mňa to nebol biznis, ale srdcová záležitosť. Veď to nie je hocijaký dom, ale pekná pamiatka, má svoju zaujímavú minulosť i hodnotu,“ dodáva Petra Psotková, ktorá je od minulého leta riaditeľkou Centrály cestovného ruchu Východná Morava v Zlíne.
