Nedávno som na Facebookovej stránke OZ Bocián videla výrok, ktorý Rádio Jemné dalo na svoju stránku a pýtalo sa poslucháčov, či s výrokom súhlasia alebo ho vnímajú inak. Výrok znel: “Život bez detí je ako váza bez kvetov. Nech je akokoľvek krásna, aj tak je prázdna.”

S manželom sme si sa veľa rokov pokúšali o dieťa, ktoré mali dopad na moje fyzické a mentálne zdravie a skoro ma stáli život. Túžba po dieťati a snaha o jej splnenie za posledných sedem rokov nás ako pár vyčerpala. Niekoľkokrát sme stáli pred rozhodnutím, či zostať spolu, či sa rozviesť, či si máme kúpiť niekoho iného spermie a vajíčka, či dokonca nájsť surrogate, alebo adoptovať.

Minulý rok sme sa zastavili a povedali si, že je nám dobre aj bez detí a že keď Plán A nevyšiel, budeme sa sústrediť na Plán B. Prešli sme si cestou odpustenia a akceptácie, ktorá nebola ľahká, ale priniesla úľavu, jasnosť a radosť zo života. Nebojujeme so životom, že prečo nám nedal deti a ani sa necítime ako obete, že sa nám to nepodarilo, alebo že aký dopad na naše životy to snaženie malo. Proste to je tak, ako to je a to sme akceptovali. Máme slobodu sa rozhodnúť, žiť životom, ktorý nás bude napĺňať, ako keby sme boli rodičmi. Veď rodičom sa človek nestane len oplodnením, ale svojim chovaním sa voči iným, či už deťom, dospelým, zvieratám, vytvorením komunity alebo splnením určitého cieľa, ktorý pomáha spoločnosti a necháva svet o máličko lepším, než bol predtým, svojou láskavosťou, pomocou a rastom. Toto uvedomenie si slobody voľby vlastného naplňujúceho života prinášame budúcim pokoleniam.

Prečítajte si

Empatia k nematkám

Pamätám si na ten hore uvedený výrok ešte z detstva pred skoro 40-timi rokmi a bola som nemilo prekvapená, že sa tento bigotný výrok ešte propaguje v našom spoločenstve. Voľakedy slúžili tieto a podobné vety na kontrolu ľudí, naháňanie strachu, neakceptácie a potreby všetkých žiť rovnako. Veď akákoľvek individualita sa trestala spoločenským odsúdením. Doteraz si pamätám tie odsudzujúce reči voči ženám, ktoré boli iné - jedna bola v 26 rokoch ešte stále slobodná a volali sme ju starou dievkou, druhá mala mimomanželské dieťa, iná zase nemala žiadne a preto bola taká smutná, ďaľšia si nechala po svadbe dlhé vlasy, či sa osočovali na inú, že sa po dedine preváža ex-manželovým autom... Vtedy som to brala, ako som to počula - tieto ženy sa vybočujú normálnemu životu a mali by zmeniť svoje chovanie, ak chcú byť akceptované. Vďaka svojmu vlastnému osobnostnému vývoju sa pozerám na svoje detské programy inak a chápem, že spôsobujú bolesť a izoláciu.

Takže, Rádio Jemné, váš výrok bol veľmi hlúpy. Život nie je čiernobiely a existuje tisíce spôsobov ako mať naplnený život, ak to jeden chce. Ak si žijete svoj život len v rámci zabehaných koľají, aby ste neboli iní, tak mi je vás ľúto, lebo život ponúka veľmi veľa farieb, ktoré sú krásne - ružová, modrá, zelená, žltá… Ak ste ten výrok vyvesili z nevedomia, je na čase sa upgradovať. Veď aj systémy sa pravideľne musia vylepšovať a to isté platí aj pre ľudí.