|
Keď sa Gisela Genedel Fischerová 21. januára 1893 narodila do bratislavskej ortodoxnej židovskej rodiny, nik netušil, aké hrôzy o pár rokov Európu čakajú. Jej rodičia Július „Juda“ a Jetty Fischerovci prevádzkovali hotel a kóšer reštauráciu na Kapucínskej ulici. Gisi, ako ju všetci volali, mala oproti svojim dvom bratom nevýhodu – bola dievča.
Kým brat Gustáv vyštudoval za právnika a druhý Dezider sa stal pediatrom, jej vzdelanie nebolo dopriate. V židovských rodinách sa dievčatá mali pripravovať na rolu manželky, matky a gazdinej. Preto Gisi vychodila len základnú školu. Po ôsmich rokoch meštianky sa už musela vzdelávať sama.
Gisi Fleischmannová v knihe Kvapky na kameni. Foto - Albatros
Gisi Fleischmannová prišla o najbližších
Napriek tomu sa vypracovala na šikovnú úradníčku. Ako 23-ročná sa vydala za obchodníka Jozefa Fleischmanna. Jej manželstvo bolo šťastné, v roku 1917 privítali na svete dcéru Alicu a o tri roky neskôr Juditu.
Zakrátko však prišli krušné chvíle. V roku 1939 Gisinho brata Gustáva priamo v centre Bratislavy napadli antisemiti a na následky zranení v nemocnici zomrel. O pár rokov neskôr, v roku 1942 prišla aj o manžela. Aby toho nebolo málo, keď začali Židov v Československu, ale aj v Európe, prenasledovať, rozhodla sa k ťažkému kroku. Obe dcéry poslala do Palestíny s vysťahovaleckým certifikátom a tým im zrejme zachránila životy. Jej rozhodnutie malo pre ňu tragickú príchuť - nikdy viac ich už nevidela.
Gisela bola presvedčená sionistka a veľmi podporovala vznik židovského štátu vo vtedajšej Palestíne, z ktorej sa neskôr stal Izrael. Bola veľmi aktívna v židovských organizáciách, bola pri zakladaní slovenskej sekcie Women´s International Zionist Organisation a do roku 1939 ju aj viedla.
Bystrá žena veľmi skoro prišla na to, že židom hrozí nebezpečenstvo, preto sa stala najprv členkou slovenského utečeneckého výboru, ktorý hľadal možnosti ako vysťahovať Židov zo Slovenska a umožniť im nový život v Palestíne.
Gisi Fleischmannová zháňala peniaze na záchranu
Keď slovenský štát ovládli nacisti, sústredili sa na židov. Najprv im vzali majetky, neskôr sa ich chceli zbaviť úplne. Na riešenie tzv. židovskej otázky sa nútene sformovala Ústredňa židov, ktorá spoluorganizovala transporty do koncentračných táborov. Práve v tejto organizácii sa zamestnala aj Gisela. So skupinkou kolegov chceli v neľahkých časoch zachrániť a pomôcť čo najviac ľuďom. Keďže sa rozchýrilo, aké zverstvá sa dejú v lágroch za hranicami, snažili sa nešťastníkov umiestniť do táborov na území Slovenska. Tam zhromaždení židia žili a pracovali, aby nacistom ukázali, že nie sú žiadni príživníci. Vyrábali tam nábytok, kožušnícke a obuvnícke výrobky a vykonávali iné remeselné práce. Ústredňa židov im zabezpečovala potraviny a ďalšie potrebné veci, aby mohli ako tak žiť.
Gisi a zopár kolegov z Ústredne židov šli však vo svojich snahách ďalej - založili ilegálnu skupinku. Dali si za úlohu zachrániť čo najviac židov tým, že ich ukryjú alebo pomôžu ujsť do bezpečia za hranice. Tzv. Pracovná skupina vznikla ako reakcia na prvé transporty v marci 1942. Gisi tam bola jediná žena a mala pod palcom pokladňu. V tom čase žila s mamou v jednej izbe. Rodina totiž prišla o hotel, aj o celý majetok.
Gisela veľmi dobre vedela, že najväčšiu moc majú peniaze a preto sa rozhodla využiť neušľachtilé prostriedky na ušľachtilý cieľ. Spojila sa s nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku. Tým bol v tom čase Dieter Wisliceny. Bolo to jasné, ak mal stopnúť zverstvá, chcel za to peniaze. Šikovná pokladníčka spravila aj nemožné a zohnala 50-tisíc dolárov. Wisliceny bol spokojný a naozaj - ďalšie transporty už do koncentrákov neprúdili. Pracovná skupina bola nadšená, v totálnej eufórii mali jej členovia oveľa väčšie plány. Podobne chceli zachrániť aj iných európskych židov, no bolo to nereálne.
Gisi Fleischmannová. Foto - CSFD
Gisi Fleischmannová - zatkli ju a vypočúvali
Tešili sa zbytočne. Nemcom sa totiž peniaze málili a Wislicenymu sa nedarilo stále blokovať transporty. Nacisti chceli ďalšie a ďalšie peniaze. Pýtali si až tri milióny dolárov, čo bola astronomická suma. Gisela neváhala, písala listy, využívala svoje medzinárodné kontakty, prosila zahraničných židov, dúfala a zúfala. „Prosím, nehnevajte sa kvôli mojim vyčítavým slovám; istotne pochopíte, že vyžaduje nadľudské sily na jednej strane vidieť hrozný strach toľkých tisícov ľudí a na druhej strane dostávať tie katastrofálne správy z Poľska. Uprostred toho je slabučká nádej na záchranu a záleží na nás, aby sme uchránili ľudí od tejto hroznej pohromy,“ písala v liste Sallymu Mayerovi.
Aj napriek neuveriteľnej snahe sa jej nedarilo zozbierať dostatočnú čiastku. Jediné, čo sa udialo bolo, že aktívna žena na seba upozornila bezpečnostné zložky. Niekoľkokrát ju zatkli a vypočúvali. V januári 1944 sa dostala do jedného zo slovenských táborov v Novákoch, potom skončila vo väzení v Ilave. Keď sa na jar dostala z väzenia, ďalej pokračovala v snahách stopnúť transporty.
Keď vypuklo SNP, Nemci ešte viac prenasledovali ľudí. Hoci Gisela dostala ponuku, aby sa ukryla, odmietla to. Aj keď mala pôvodne v pláne vybrať sa za dcérami, ostala pri chorej mame. Aj keď to bolo pre ňu ťažké. Dozvedela sa, že jedna z jej dcér je vážne chorá a to ju ešte viac vydesilo. Osobné trampoty však šli bokom. „Oproti všetkým týmto starostiam stojí aj veľký pocit zodpovednosti voči klal (komunite – pozn. red.), lebo jehudim (židia, sionský národ – pozn. red.) nášho spoločenstva nesmú predsa škodovať preto, lebo mám osobné starosti. Je nás tak málo tých, ktorí v tomto ťažkom čase majú možnosť a silu pracovať, že mňa to priviedlo k rozhodnutiu vzdať sa alije...(vysťahovania do Palestíny – pozn. red.) I keď som sa na aliju už pripravila, chcem tak dlho, ako budem vládať, slúžiť svojej komunite, lebo verím, že môžem povedať, že moja činnosť je tu dôležitá...” napísala Weniovi Pomerancovi- Hadarimu.
Pamätná tabuľa členom Pracovnej skupiny na Kozej ulici v Bratislave. Foto - wikipedia.org
Gisi Fleischmannová - Sereď a Osvienčim
Dlho jej to nevydržalo. V októbri 1944 ju zatklo gestapo a nasledovala deportácia do Serede. Tam putovala priamo pred nového nemeckého poradcu pre židovské otázky – Aloisa Brunnera. Ten mal pre ňu ponuku – bude slobodná, ak mu povie, kde sa skrývajú bratislavskí židia. Odvážna Gisi stála pred najťažším rozhodnutím svojho života. Svojich známych však nezradila a tým si podpísala rozsudok smrti. Posadili ju do prvého vlaku do Osvienčimu, kde jej k menu na deportačnom zozname napísali – „návrat nežiaduci“. Keď o niekoľko dní, 19. októbra, dorazili do tábora smrti, z ampliónu zaznelo meno Gisela Fleischmannová. Keď sa prihlásila, príslušníci SS ju kamsi odviedli, a nikto viac už o nej nepočul.
Hrdinská žena bola statočná do poslednej chvíle. Krátko pred svojou smrťou v liste napísala: „Som tu, v tejto jame levovej a budem tu až do konca, pretože som zodpovedná za všetko to, čo som chcela urobiť; a to všetko stále ostáva môj cieľ.“
